Signály, ktoré vychádzajú z rokovacích budoárov a zadných salónov, naznačujú, že zamestnanecké zväzy zacítili šancu na relatívne väčšiu opravu toho, čo po Kaníkovi pohnojili Fico s Tomanovou.
Do detailov nemá zmysel ísť, lebo neprestáva platiť, že na čom sa včera dohodli, môže byť dnes vzduch. Záverečný sumár paragrafov, ktoré prejdú hlasovacím lievikom, si Jozef Mihál ani nemusí spoznať... Zostáva faktom, že hrubšie deformácie toho, čomu sa stále hovorí pracovný trh, a predovšetkým masívny podiel tzv. dlhodobo nezamestnaných, dosť bránia predstave, že by legislatívne impulzy mohli veľmi pomôcť. Vládna väčšina by však mala využiť všetky páky, ktoré ekonomiku rozpohybujú.
Taký základný problém, ktorý sa netýka len SR, ale vybojovali si to odbory v celej Európe, je, že pracovné zákonodarstvo stojí na filozofii ochrany zamestnancov, ktorí sú vnútri a majú miesto. Zákonník práce takto nemôže byť z logiky veci priateľský k vrstve, ktorá je mimo a visí na dávkach štátu, teda nezamestnaných. Ich potreby, teda tej časti, ktorá o prácu má záujem, nie sú, napriek rečníckym cvičeniam politikov, reprezentované tak silne ako zamestnanecké. To je bludný kruh korporativistického štátu, ktorý nemá síl (motivácie?) takto veľmi pretláčať ani vlastný-verejný záujem, čím sú – najmä dnes – úspory na dávkach a podporách. Kruh, alebo skôr obruč, zdvojuje vysoké odvodové zaťaženie, ktorému sa nedá odľahčiť bez dosahov vo verejných fondoch. A už sme pri našich známych dohodách, po ktorých zamestnávatelia siahajú práve preto, lebo je im riskantné prijímať do normálneho pomeru, alebo sa im pracovná sila, zaťažená aj odvodmi, nevyplatí.
Preťať bludné kruhy by znamenalo urobiť reformu či revolučnú odvodovú (nie taký šmejd, čo pripravujú), alebo pracovného trhu, akú skúsili v Dánsku. Tam nie je prepustenie žiadny problém, dôvody sa nevyžadujú, ale na strane druhej majú nezamestnaní vysokú ochranu štátu. Teda v prípade, že navštevujú rekvalifikačné kurzy (a pod.). Nie je vôbec isté, či je systém prenositeľný na Slovensko, avšak kto nič neskúša, zahadzuje i tú malú nádej, že z neho bude slepé kura.
Obraz zneprehľadňuje i to, že ZP je symbolická téma, nielen na Slovensku je zvykom, že sa mení vždy so zmenou politickej garnitúry. Väčšmi než jeho podoby však majú na zamestnanosť a rast hospodárstva vplyv ekonomické cykly. Aj keď to možno znie fatálne, jedno percento rastu HDP v Nemecku potlačí Slovensko dopredu zrejme výraznejšie, než rozdiel medzi zákonníkom Fica a tým, ktorý uzrie svetlo sveta teraz. Ešte aj keby sa vydaril naozaj excelentne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
