Svoju korisť chytá do otvoreného zobáka počas letu v rýchlosti až takmer 120 km/h. Zistili to švédski vedci. Niektoré zdroje hovoria o čísle 300 (?). Tak či tak, je veľmi rýchly.
Výskumníci sa dostali k údaju, ktorý podložili meraním, že dážďovníky lietajú priemernou rýchlosťou 36 až 43 km/h, avšak v prípade nutnosti dokážu zrýchliť až na 75 km/h. Vôbec najvyššou nameranou bola 111,6 km/h, čo je zároveň najvyššia zaznamenaná rýchlosť letu spomedzi všetkých vtáčích druhov. Zistili tiež, že dokážu takouto rýchlosťou letieť nielen horizontálne, ale dokonca aj smerom nahor. Najväčšie rýchlosti dosahujú v čase párenia, keď sa predvádzajú pred samicami.
Iný druh, žijúci v strednej a severnej Ázii, je údajne rýchlejší, ale 169 km/h zatiaľ nikto neoveril. Vôbec najrýchlejším je sokol sťahovavý, ktorý dokáže letieť strmhlav rýchlosťou až 300 km/h, ale k tomu mu výrazne pomáha aj gravitácia, takže to nie je celkom porovnateľné.
Manévrovanie dážďovníkov v takejto rýchlosti je virtuózne, čo mu umožňujú úzke a dlhé krídla. Nápadne sa podobajú na lastovičky, no ich bruško nie je biele, ale hnedé. Chvost nemajú úzky, ale roztiahnutý a svoju prítomnosť oznamujú dlhým prenikavým pískaním.
Pred dažďom uniká
Keďže obýva vzdušný priestor, vyskytuje sa prakticky všade. Často prekonáva veľké vzdialenosti. Na svojom letovisku sa zdržiava najkratšie zo všetkých sťahovavcov. Odlieta najďalej - až na Madagaskar a jeho cesta mu trvá aj dva mesiace. Hniezdi v múroch budov, v otvoroch a trhlinách. Podmienky mu čoraz častejšie znemožňujú zateplené domy. Medzi sebou si hniezda bránia a nečakané návštevy sa často končia súbojom v ovzduší. Samička znáša 2 až 3 vajíčka.
V čase nepriaznivého počasia vydržia dáždovníky hladovať aj niekoľko dní. Za lepším počasím a dostatkom hmyzu vedia preletieť aj niekoľko sto kilometrov. Mladé veľmi zle prežívajú neprítomnosť svojich rodičov. Upadajú do letargie, čo sa prejaví spomalením pulzu, dýchania a znížením telesnej teploty. Takto dokážu prežiť bez potravy až do ich návratu.
Pomenovanie odráža zvýšená aktivita lovu pred dažďom, keď narastá aj aktivita hmyzu alebo to, že pred dažďom odlieta preč. Aby mohol vzlietnuť, potrebuje sa spustiť do prázdneho priestoru. Ak pristane na zemi, nedokáže odletieť. Sú to spoločenské tvory, na krídlach sa aj pária a noc obyčajne trávia spánkom počas letu s výnimkou času hniezdenia. Občas zaspia na rímse okna.
Z hniezda do Afriky
Príroda síce obdarila tohto operenca schopnosťou dokonalého letca, ale ubrala mu na nohách, ktoré sú drobné a zakrpatené a nedokáže na nich sedieť na drôtoch, ale ani chodiť. Vie sa však prikvačiť na kolmé drsné steny, pretože jeho pôvodným biotopom boli skaly. Tie však vymenil za pohodlie v mestách a činžiakoch. Zatepľovanie budov im však znemožňuje stavať si hniezda, čo ohrozuje ich populáciu.
Na mláďatách dážďovníka je úžasné, že po 6 až 7 týždňoch vývoja jednoducho vyskočia z hniezda a letia rovno do Afriky. V druhej polovici leta ich čaká namáhavá púť. Denne prekonajú aj tisíc kilometrov, pričom si počas leta dokážu zdriemnuť. Vyletia do výška jedného kilometra a počas kĺzavého letu smerom nadol jedna hemisféra ich mozgu spí a druhá sleduje okolie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
