Zato však tento učenec významne prispel (nielen) k rozvoju matematiky, bez ktorej si náš život prakticky nevieme ani predstaviť. Bernard Bolzano.
Bernard Placidus Johann Nepomuk Bolzano sa narodil v Prahe 5. októbra 1781 ako štvrté dieťa z dvanástich. Len dve sa dožili dospelosti. Jeho matka bola pražská Nemka, otec, obchodník so starožitnosťami a umeleckými predmetmi, pochádzal z Talianska. Nadaný Bernard navštevoval nemeckú základnú školu a piaristické gymnázium, navyše súkromne sa učil po taliansky, francúzsky a grécky.
Štúdium na Karlovej univerzite
V roku 1796 sa zapísal na filozofickú fakultu pražskej Karlovej univerzity, na ktorej študoval filozofiu, fyziku a matematiku. Po absolvovaní tejto fakulty sa ešte rozhodol proti vôli svojho otca študovať teológiu. Počas štúdia teológie pracoval na doktoráte, ktorý získal v roku 1804. Potom sa uchádzal o miesto profesora na katedre matematiky i na novozriadenej katedre filozofie náboženstva.
Napokon získal miesto na druhej zo spomenutých katedier. Stal sa aj riadnym členom matematickej sekcie Kráľovskej českej spoločnosti náuk a bol aj dekanom filozofickej fakulty. Bol veľmi obľúbeným učiteľom, ktorý viedol študentov ku kritickému a nezaujatému mysleniu a k odvahe slobodne vyjadrovať svoje názory.
Dráždil vrchnosť i cirkev
Svojimi antimilitaristickými názormi a požiadavkami na úplnú reformu vzdelávacieho i ekonomického systému dráždil vedenie fakulty i cirkevných predstaviteľov, takže mu napokon v roku 1819 udelili "prísne napomenutie" a stal sa "nespôsobilým" vykonávať akúkoľvek štátnu službu. Zosadili ho z miesta profesora, zakázali mu verejnú činnosť a poslali ho s penziou 300 zlatých ročne do dôchodku.
Musel odísť na vidiek. Žil u svojho priateľa J. Hoffmanna v dedinke Těchobuz. Svoju energiu sústredil na práce v oblasti, v ktorých bolo možné slobodne argumentovať a dokazovať, teda na matematiku a logiku. Nesmel publikovať vo významných časopisoch, takže svoje práce vydával sám alebo ich posielal do menej významných východoeurópskych časopisov. Už aj tak ťažký život mu ešte sťažovalo chatrné zdravie, najmä tuberkulóza. V roku 1842 sa vrátil do Prahy, kde žil v rodine svojho brata Jána.
Z rozsiahleho Bolzanovho diela spomeňme aspoň niektoré práce v oblasti logiky a matematiky. Práca Paradoxy nekonečna, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1851, obsahuje základné úvahy o nekonečných množinách. Na túto prácu sa odvolával aj zakladateľ teórie množín Georg Cantor.
Pochopil význam nekonečna
Bolzano ako jeden z prvých matematikov pochopil zásadný význam nekonečna v matematike a spoznal potrebu presných definícií. Medzi významné Bolzanove príspevky k rozvoju matematiky patrí aj vysvetlenie pojmov uzavretý, otvorený a polouzavretý interval a vymedzenie pojmov limita a derivácia. Bolzano presne definoval spojitú funkciu a sformuloval niekoľko viet o nej. Významný český matematik V. Jarník nazval Bolzana predchodcom modernej teórie reálnych funkcií.
Monumentálnym Bolzanovým dielom je štvorzväzková Náuka o vede nazývaná aj Teória vedy, dokončená v rokoch 1829-1830, ale uverejnená anonymne až v roku 1837. Niektoré matematické práce Bolzana boli objavené až po jeho smrti - napríklad Náuka o funkciách a Teória čísiel. V mladosti sa pokúšal aj o dôkaz axiómy o rovnobežkách. Bolzano sa však vyjadroval aj k náboženským, mravným, sociálnym a národným problémom.
O najlepšom štáte
Svoje v podstate utopické predstavy o riadení štátu predstavil v diele O najlepšom štáte, ktoré postupne dopĺňal a upravoval a ktorého rukopis až do vydania koloval medzi jeho priateľmi. Bolzano bol presvedčený, že výchova a vzdelávanie vedú k zušľachteniu každého človeka zvlášť i ľudstva ako celku.
Zoslabený Bolzanov organizmus nevydržal ťažký zápal pľúc, na ktorý veľký európsky intelektuál zomrel 18. decembra 1848 v Prahe, kde je aj pochovaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
