Keď ešte uprostred Hlavnej tiekol Čermeľský potok, premostený šiestimi kamennými mostíkmi, rozdvojoval sa a vytváral tak ostrov, pred Immaculatou vznikla v roku 1805 promenáda.
Prvý park uprostred mesta
Promenádu z dvoch radov topoľov inicioval a založil vtedajší košický mestský fyzikus (lekár) Jozef Kiss Viczay. Bol propagátorom zdravého životného prostredia, zelene, poriadku a estetizácie mesta pre zdravie jeho obyvateľov. Osobne, vlastnoručne vysádzal topole, gaštany, ihličnany, zakladal parkovú zeleň. Staral sa o záhradu pri svojom dome.
V roku 1907 sa zmenila promenáda na Hlavnej na park medzi Immaculatou a budovou starého divadla, na mieste ktorého sa po zbúraní postavilo nové divadlo.
V roku 1908 postavilo mesto uprostred parku nový vodomet (v súčasnosti je medzi Immaculatou a divadlom tiež fontána). Navrhol ho mestský inžinier Gabriel Gondor. Pri stavbe impozantnej budovy nového divadla museli z parku ubrať a zmenšený ho upraviť.
Štatút platil aj po jeho smrti
Viczayovi rodičia i starí rodičia boli Košičania – starý otec bol evanjelický farár a otec chirurg – felčiar. Tu sa po skončení štúdia na lekárskej fakulte Trnavskej univerzity usadil aj on. Stal sa hlavným lekárom Turnianskej župy a mestským fyzikusom (lekárom) v Košiciach. Bol obľúbený, známy ako svedomitý lekár aj ako humánne cítiaci človek a podporovateľ ľudí v núdzi. Nemajetných liečil bezplatne, kupoval im lieky, dával tiež peniaze. Vykonával aj čestnú funkciu tabulárneho sudcu vo viacerých župách a bol superintendantom evanjelickej cirkvi v Košiciach.
Ako hlavný mestský lekár sa usiloval o to, aby tento úrad nadobudol vážnosť a zvýšila sa jeho úroveň, vypracoval štatút pre jednotlivé funkcie mestských lekárov a spresnil náplň ich činnosti napr. pre chirurga, policajného lekára, obhliadača mŕtvych, lekára chudobných, atď. Štatút bol platný aj po jeho smrti až do roku 1868, kedy bol vypracovaný nový - definitívny. Jeho adoptívny syn Fridrich Szihulszky, ktorého si adoptoval ako slobodný neženatý muž, akým zostal po celý život, sa stal po jeho smrti hlavným mestským lekárom. Pri výkone tejto funkcie položil Szihulszky základný kameň stavby Všeobecnej nemocnice na terajšom Námestí osloboditeľov, pre ktorú darovalo mesto pozemok a ktorú postavili zo zbierky občanov v roku 1831.
Zničená hrobka, zrušený cintorín
Jozef Kiss Viczay zomrel v roku 1810, pochovali ho na starom evanjelickom cintoríne na Žriedlovej ulici v Košiciach, hrobku postavili v roku 1835. MUDr. Marta Jiroušková, ktorá sa vedecky zaujímala o životnú cestu tejto významnej osobnosti a výsledky svojho bádania publikovala, hovorí, že Viczay chcel byť pochovaný vo svojej krásnej záhrade a azda preto vznikla legenda, že priatelia jeho prianiu vyhoveli, tajne ho tam pochovali a na cintorín uložili rakvu, naplnenú kamením.
Cintorín bol založený približne v roku 1687 , v roku 1780 ho rozšírili a ohradili kamenným múrom. Do múru osadzovali liatinové pamätné tabule.
Bol miestom posledného odpočinku aj mnohých významných osobností mesta. Ktorých, to sa nik nedozvie z náhrobných kameňov, lebo neexistujú, iba z dokumentov, pretože chátrajúci cintorín sa rozhodlo mesto v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zmeniť podľa projektu na park a preto toto pietne miesto jednoducho zbúralo. Hroby boli zarovnané so zemou a torzá náhrobkov zmizli.
Nikoho nenapadlo zachrániť pre pamäť mesta ani len tie tabule, iba by boli problémy s ich úschovou. Podobne, ako s nádhernou kovanou bránou na Andrášiho paláci na Hlavnej, ktorá zavadzala nákladným autám a preto ju vysekali z múru a odviezli za mesto do okolia Malej stanice, kde roky zarastala burinou, až ju niekto objavil. V
tedajší primátor Schuster ju dal vrátiť na pôvodné miesto, kde je dodnes a návštevníci Košíc obdivujú prácu niekdajších umeleckých kováčov. Našťastie pre jej rozmery ju nemohli dať „zberatelia“ železa do zberu.
Zachránená pamätná tabuľa
S pamätnými tabuľami z cintorína taký problém zlodeji nemali. V zbere mohla skončiť aj pamätná tabuľa prvého mestského fyzikusa Viczaya, nebyť toho, že sa ju pre pamäť keď nie mesta, tak lekárskeho stavu a poslucháčov Lekárskej fakukty UPJŠ usilovala zachrániť MUDr. Marta Jiroušková, CSc. a tam sa aj nachádza. Bustu mestského fyzikusa Viczaya uchováva Východoslovenské múzeum v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
