Meno škótskeho mechanika, fyzika a slávneho vynálezcu Jamesa Watta (1736-1819) si každý z nás spája v prvom okamihu s parným strojom. Koho by napadlo, že mal obchod, kde predával najrôznejšie druhy mechanických nástrojov a matematických pomôcok, ktoré sám skonštruoval alebo vylepšil.
Predával aj hračky, hudobné nástroje a opravoval ich. Údajne nemal hudobný sluch, no napriek tomu hudobné nástroje boli jeho koníčkom nie ako hudobníka, ale ako mechanika, no najmä obchodníka, lebo ho živili a začal ich aj vyrábať.
Od gájd po organ
V tej dobe takmer v každej domácnosti niekto na niečo hral. Ľudia mu začali nosiť všeličo na opravu, tiež husle, gitary a flauty. Pri obchode mal dielňu, kde realizoval svoje nápady a tam vlastnoručne vyrobil aj svoje prvé škótske gajdy. Potom sa pustil do výroby gitár a postavil dokonca aj organ. Fakt, že v roku 1765 ako 54–ročný vylepšil a skonštruoval prvý priemyselne použiteľný parný stroj, ktorým sa v Anglicku odštartovala priemyselná revolúcia, ešte neznamenal pre neho finančný prínos, rovnako, ako aj desiatka jeho ďalších vynálezov. Byť vynálezcom neznamenalo mať peniaze. Preto sa rozhodol, že sa bude intenzívnejšie venovať výrobe matematických pomôcok, hudobných nástrojov a zveľaďovaniu obchodu. Ukázalo sa, že jeho rozhodnutie prinieslo prosperitu.
Najobľúbenejší hudobný nástroj
James Watt stavil na flauty a začal ich vyrábať. Hra na flautu sa stala v tej dobe - v osemnástom storočí – módnym hudobným koníčkom mladých mužov, ktorí v spoločnosti niečo znamenali. Flauta bola akýmsi módnym doplnkom aj neurodzených - mešťanov, na ktorom sa navyše nemuseli podávať virtuózne hudobné výkony. Táto módna vlna sa veľmi rýchlo rozšírila a s ňou, pochopiteľne, vzrástol aj dopyt po flaute. Bola v tom čase aj najobľúbenejším dychovým hudobným nástrojom. Jej princíp bol známy od praveku, odkedy prešla mnohými premenami. Najstaršia bola z kosti, lastúr, bambusu, neskoršie z dreva, od polovice 19. storočia bola kovová.
Flauta značky Watt
Na začiatku 18. storočia flautu zdokonalili, čím získala plnší a ľúbivejší tón a profesionálni hudobníci ju začali uprednostňovať pred hobojom. Podmanila si aj slávnych hudobných skladateľov, nevynímajúc Vivaldiho, Bacha, G. F. Händela, ktorí komponovali pre ňu sólové skladby.
Pre profesionálnych hudobníkov vyrábali tento nástroj luxusné dielne v Londýne aj v Paríži. Najkvalitnejšie flauty boli z dielne Thomasa Lota, ktorého meno bolo v odbore výroby fláut niečím ako meno Stradivari pre stavbu huslí. Pre bežných, medzi nimi aj zámožných záujemcov, boli desiatky ďalších dielní. Veľkú dielňu si založil aj Watt. Vyrábal v nej lacné drevené flauty, ktoré vylepšoval najrôznejšími nápadmi a ako jeden z prvých označoval svoj tovar –nielen flauty – značkou Watt.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
