Aj keď pohnútky, ktoré viedli SaS až k nápadu na „obmedzenie“ Mikloša, spoľahlivo tušíme, chvála im patrí za to, že jedno z najďalekonosnejších rozhodnutí slovenskej politiky bude demokraticky legitímnejšie.
Scenár, v ktorom Mikloš bude napokon šťastný, že zodpovednosť za novú „tranžu“ pre Grékov neprischla na Slovensku jemu osobne, si autor dokáže predstaviť veľmi dobre.
Samozrejme, že mandát, ak ho NR SR sformuluje, bude podstatne „flexibilnejší“, než návrh SaS. To prezradil už piatok, keď Fico dal na známosť, že Sofiinu voľbu Smeru, či sa dať na stranu Mikloša alebo Sulíka, vyrieši v prospech ministra. Inak veľmi nemohol. Keby sa pridal k SaS-u, SNS a OKS, eurosocialisti by mu odtrhli hlavu. Alebo posadili do takej samotky, že izolácia, ktorú zažil za koalíciu so SNS, bola lízanie pudingu.
Oni totiž, ti socialisti, si uvedomujú, že tento druhý grécky bailout je - ako hovorí najfrekventovanejšie klišé dní - „križovatkou Európy“. Nejde o Grécko. Ak sa tam ale naleje ďalšia dávka „pomoci“, tak daňoví poplatníci Európy budú v r. 2014 držať 65 percent gréckeho dlhu (analýza AXA Group). A je vymaľované, (ukončite nástup), dvere sa zatvárajú, ďalšia stanica je dlhová a rozpočtová únia... Ako sme si totiž už zopárkrát povedali a prikyvujú všetci (normálni) ekonómovia planéty, Atény svoj dlh nesplatia nikdy. Takže síce spôsobom, aký sa európskym federalistom zaiste nikdy neprisnil, avšak napĺňa sa dávna veštba vizionára Romana Prodiho: „Zaviesť euro je ako zamknúť dvere a zahodiť kľúč“.
Tá hĺbka proroctva o politickom vynútení integrácie je práve v tom, že zachraňovanie Grécka už dnes nie je ani (najmä) o eure. Toho by sa významná časť elít na severe, ktorá už nepatrí k federalistickej generácii Prodiho, dnes aj vzdala. Získala by totiž politický pokoj, keďže dlhodobé prerozdeľovanie na juh hrozí obrovskými turbulenciami medzi obyvateľstvom a vzostupom extrémizmov všetkých druhov. Teraz, rok po prvej „pôžičke“, je však rozdiel ten, že tzv. neriadený bankrot Grécka už naozaj straší hrôzami typu Lehman Brothers. Zaujímavé pritom je, že aj keby šlo sčasti o vedomé strašenie (zrejme aj to je v hre), samonapĺňajúce sa proroctvo je princíp fungovania trhov.
Ten „zahodený kľúč“ je takto ozaj vydarená metafora. Kým žiadne Portugalsko, Írsko, etc. nestáli obnažené v negližé, Grékom neumožnili ísť do bankrotu akože z prestíže. (Čo by povedal svet na bankrot v eurozóne??) Po roku je tu gilotína reťazovej reakcie (visela aj skôr, ale podstatne menej), takže pod legendou pôžičky, o ktorej každý vie, že je nedobytná, sa dlh „kolektivizuje“. Aby z poznania, že hlavným a najväčším veriteľom Grécka je verejný sektor Európy, povstali o dva-tri roky nevyhnutné politické konzekvencie.
No. Čokoľvek slovenský parlament schváli, nič nezmení na tom, že buď vpochodujeme do tejto ulice, alebo ľudové vzbury, či na severe, či na juhu, odklonia dej k rozpadu eurozóny. Zásadné je, že z tigra dlhov a spoločnej meny, na ktorom sa vezieme, už nie je možné zoskočiť bez rozmlátených rebier. A špeciálne v prípade Slovenska a jeho „vynikajúcej geografickej polohy“ (Sulík) to u rebier ani nemusí zostať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
