Peniaze mi začínajú liezť na mozog a neraz s nimi nakladám nemúdro, pchám ich do primitívnych radovánok. Ale nebránim sa osudu, prijímam ho s pokorou, každý má neresti. Vyhral som v Lote, no tak hýrim.
Odkedy som zbohatol, napríklad ku každej káve si doprajem aj šľahačku. Nie že mrňavý frk, ďobku šľahačky, ale zbesilo normálne celý sprej. Do kávy nastriekam šľahačkové hniezdo, pyramídu, koľko sa zmestí, kopcovito, gundžu šľahačky, kým z hrnčeka nekypí. Potom si nasprejujem lahodný krém aj rovno do úst, nadujem líca ako škrečok kvôli zvýšeniu objemu, a postupne dopĺňam šľahačku do úst a hltám het, krochkám blahom. Predtým som si nedovolil tak mrhať. To je iný blahobyt. Šľahačku fukes rovno do huby.
Kedysi som si kolieska šunky či salámy ukladal na pečivo tak, že sa navzájom len decentne dotýkali, ale neprekrývali sa, takže sa ich tam zmestilo iba pár. Odkedy som sa rozšupol, kolieska salámy ukladám na chlieb tak bohémsky, že sa rozmarne prelínajú ako olympijské kruhy, takže ich vyjde viac. A len tak, lebo na to mám, nech vidia, fľusnem si na olympijskú salámovú vrstvu ešte jednu šunkovú vrstvu aj s horčicovým dekorom, nech sa prežeriem a rozdrapí ma z tej výhry. A nakladané kyslé uhorky už nehryziem pred vložením do úst, ale rvem si ich tam celé a kúšem ich až priamo v ústach, tak nehorázne som spohodlnel.
Odkedy som vyhral, ešte veselo plytvám aj teplou vodou. Normálne sa postavím v sprche ako teplomilný vodník pod fajnú teplú vodu a nechám ju na seba tiecť tak dlho, ako len chcem, šak som vyhral v Lote. Každý deň aspoň pol hodinu ráno. Len tak si bezprizorne hliviem pod prúdom a plytvám. A každý deň večer si ešte napustím aj plnú vaňu tak, aby hladina bola zarovno s okrajom vane. Potom sa celý ponorím vrátane spodnej časti hlavy, nad vodou mi ostanú len oči ako krokodílovi a ústami potmehúdsky bublem pod hladinou.
Aj keď si smrkám nos, tiež dávam najavo, že nie som žiadny žebrák. Už si nesmrkám nos úsporne do klasickej plátenej vreckovky, ktorá sa až po týždni celá zasoplená vyperie. Už si nos vyprázdňujem do jednorazových hygienických vreckoviek, pričom do každej ide len jeden smrk. Hoci by sa do jednej pri rovnomernom umiestnení po celej ploche vreckovky zmestili aj dva – tri – štyri menšie bubáky, ale uznajte, nebudem sa už predsa ja, víťaz Lota, ondiť so skladaním osoplenej vreckovky. Proste vychrchlím sa, zahodím, vezmem novú, žiadne opakované použitie. Smrkaním dávam peniaze ďalej do obehu, čiže tým vlastne podporujem rast HDP.
Škoda len, že som v tom Lote, a to som asi mal uviesť hneď na začiatku, vyhral iba nejakú podradnú predposlednú cenu, pár eur. A nie tých 8 miliónov v Euromiliónoch. To už by som asi vymýšľal iné ptákoviny a bol by som možno dávno za horami aj dolami. Trebárs na súkromnej psychiatrii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
