Kožatky sú dlhoveké tvory, môžu sa dožiť aj viac ako sto rokov. Vajíčka znášajú do piesku na pláži, ale väčšinu života trávia v mori. Vo vode sú rýchlymi plavcami. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 30 km/h. Predné nohy majú obrovské, veslovité a zadné slúžia ako kormidlá. Nepijú sladkú vodu, ale z morskej odstraňujú soľ pomocou špeciálnych žliaz, ktoré majú nad očami. Veľké slzy, ktoré ronia, keď sa plazia po zemi, neznamenajú, že plačú. Je to silný roztok soli, ktorého sa zbavujú.
Charakteristickým pokryvom tela korytnačiek je pancier, vodné ho majú mäkší, pokrytý pomerne hladkou kožou. Dosahujú dĺžku aj 3 metre, priemerná hmotnosť je okolo 800 kilogramov. Najväčší exemplár vážil 961.
Vyskytujú sa vo všetkých teplých moriach, ale občas sa zatúlajú aj do studenších vôd. Keď kožatku chytia do slučky, je schopná zaútočiť na čln. Má dosť silné čeľuste.
Samce z vody nikdy nevychádzajú
Na súš vyliezajú iba samice a na pieskovitom pobreží, zvyčajne v noci a chránené pred predátormi, si vyhrabávajú hniezda, vzdialené od vody asi 5 až 6 metrov. Na svitaní sú už opäť v mori. Každý rok od mája do augusta nakladú až 175 vajec a uložia ich asi 90 cm pod povrchom, teda hlbšie, ako iné morské korytnačky. Asi 6-centimetrové vajcia zasypú pieskom. Stopy zahladia tak, že sa nemotorne mocú okolo hniezda a až potom zamieria späť do mora. Samce nikdy z vody nevychádzajú.
Nezablúdia ani na šírom oceáne
Morské korytnačky sa pri kladení vajec vracajú takmer vždy na rovnakú pláž. Tá je často veľmi vzdialená od zdroja potravy, preto musia prekonať stovky kilometrov oceánu bez akýchkoľvek orientačných bodov. Ako to dokážu, to skúmali francúzski vedci, ktorí zistili, že používajú jednoduchý navigačný systém využívajúci magnetické pole Zeme. To im umožní vrátiť sa na rovnaké miesto.
Odchytili ich na začiatku cyklu kladenia vajec. Na panciere im umiestnili vysielačky a vypustili ich do otvoreného oceánu stovky kilometrov od pôvodného miesta. Ako keby mali v sebe zabudovaný kompas ukazujúci na pláž, kde sa vyliahnu ich potomkovia, s prehľadom ju našli.
V ďalšom experimente vedci skúmali vplyv magnetického poľa na ich navigačný systém. Keď pole narušili veľkým magnetom, ich orientácia bola slabšia, ale stále dostatočná na to, aby sa vedeli vrátiť. Preto sa domnievajú, že ďalšou pomôckou môže byť čuchový zmysel ako u vtákov, čo však zatiaľ nie je potvrdené.
"Plastové" medúzy vylúčia
Aj keď dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť na chytanie koristi - medúz a holotúrií - nepotrebuje lámať rýchlostné rekordy. Na lov klzkej potravy má uspôsobenú ústnu dutinu i pažerák s dozadu smerujúcimi tŕňmi. Hľadá ju až do hĺbky 1 500 metrov, pretože dokáže zadržať dych aj na pol hodiny, ale pohybuje sa radšej v plytších vodách.
Aj keď donedávna biológovia predpokladali, že oceány zamorené množstvom plastového odpadu môžu kožatku mýliť a spletie si ho s medúzami, boli to zbytočné obavy. Telo týchto plazov dokáže vylúčiť nestráviteľné predmety tak, že ich obalí do kriedovej látky.
Niektoré druhy morských korytnačiek sa stali pre mnohých ľudí obľúbenou potravou, preto sa ocitli na pokraji vyhynutia. Je medzi nimi aj kožatka. Na ich kritickom poklese sa veľkou mierou podieľajú predátori i ľudia, pre ktorých je veľkým lákadlom ich mäso, ale aj výživné vajcia. Hniezda im rabujú aj túlavé psy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
