Viem však, že sa ešte stále využíva v niektorých odvetviach, a to aj v letectve (napríklad rádiomaják VOR blízko košického letiska vysiela morzeovkou signál KSC). Táto abeceda nesie meno vynálezcu, ktorým je Samuel Finley Breese Morse.
Samuel Morse sa narodil 27. apríla 1791 v Charlestowne v rodine kalvínskeho duchovného. Po absolvovaní Phillipsovej akadémie v Andoveri navštevoval univerzitu (vtedy vlastne ešte len tzv. college) v Yale, kde študoval religióznu filozofiu, matematiku a náuku o koňoch. Na štúdium si zarábal maľovaním obrazov.
Tri roky v Anglicku
Morse vzbudil pozornosť známeho maliara Washingtona Allstona, ktorý ho pozval na trojročnú cestu do Anglicka. Tam pod Allstonovým dohľadom zlepšoval svoju maliarsku techniku. Navštívil aj Taliansko, Švajčiarsko a Francúzsko, ale ako maliar sa príliš neuplatnil.
Pri plavbe loďou späť do New Yorku v roku 1832 stretol Charlesa T. Jacksona, ktorý bol fundovaný v elektromagnetizme a cestujúcich zabával rôznymi experimentmi so svojimi prístrojmi. Po návrate domov získal Morse profesúru kreslenia na newyorskej univerzite. Stále ho však priťahovali chemické a elektrické experimenty a zaoberal sa možnosťami prenosu signálov (kódovaných správ) na dlhšie vzdialenosti.
Na maliarskom stojane
Morse však nebol prvý, kto sa usiloval využiť poznatky elektromagnetizmu na prenos údajov či informácií. Experimenty s elektromagnetickým prenosom signálov robil Američan Joseph Henry i britskí fyzici William Cooke a Charles Wheatstone. Bol to však Samuel Morse, ktorému sa podarilo vyvinúť a zhotoviť prvý prakticky využiteľný telegraf, čiže prístroj (telegraph) na diaľkové (tele) prenášanie písma (graphein). Svoj prvý telegraf predstavil Morse 4. septembra 1837.
Nezaprel v sebe maliara, pretože toto ešte veľmi primitívne zariadenie bolo inštalované na maliarskom stojane. Na stojane bolo zavesené kyvadlo s ceruzkou na konci. Pod kyvadlom bol hodinový strojček, ktorý ťahal papierový pásik z kotúča. Kým elektromagnetom, umiestneným pri kyvadle, netiekol prúd, ceruzka ťahala po papieri rovnú čiaru. Po zapnutí elektromagnetu sa kyvadlo vychýlilo a ceruzka urobila na papieri značku tvaru V.
Slovám priradil čísla
Značky boli zoskupené do skupín a znamenali čísla. Morse vytvoril akúsi kódovaciu knihu, v ktorej boli jednotlivým číslam priradené slová.
Na prvých pokusoch sa zúčastnil aj technicky zručný študent Alfred Vail, ktorý Morseho presvedčil, aby sa vzdal číselného kódu. Nový kód pozostával z dvoch nerovnako dlhých výchyliek na papieri, ktorých rôzne kombinácie predstavovali rôzne písmená a číslice.
Bol to už základ neskoršej Morseovej abecedy, ktorú ale do teraz používanej podoby upravil až v roku 1848 Friedrich Gerke. Tento kód bol medzinárodným kongresom o telegrafii v roku 1865 prijatý ako medzinárodný štandard. Morseho telegraf sa však spočiatku stretol s veľmi skeptickým prijatím vedcov, obchodníkov i členov Kongresu, ktorí neverili, že by sa novým prístrojom dali prenášať správy medzi vzdialenými mestami.
Spojil Washington s Baltimore
Napokon sa Morsemu podarilo získať od Kongresu 30 000 dolárov na výstavbu 60 kilometrov telegrafickej linky, spájajúcej Washington a Baltimore. Slávna chvíľa nadišla 24. mája 1844, keď Morse vyslal novou telegrafickou linkou prvú správu - citát z Biblie. Po dvanástich rokoch ignorovania sa z Morseho stal americký hrdina. Zaujímavosťou je, že Najvyšší súd USA udelil Morsemu patent na jeho telegraf až po dlhom prešetrovaní až v roku 1853.
Morse napokon získal aj finančné odškodnenie od mnohých európskych krajín, ktoré dovtedy zadarmo využívali zariadenia jeho konštrukcie.
Obhajoval otroctvo
Morse stál na čele antikatolíckeho a antiimigračného hnutia a obhajoval otroctvo ako prirodzený jav. Zomrel 2. apríla 1872 vo svojom dome v New Yorku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
