Zakotvil do nej obrovské prsia chýrnej hory i jej povzbudzujúce vplyvy na ženy, rodiace šuhajov, z ktorých si kráľ Matej Korvín vyberal do svojho presláveného Čierneho pluku. V Sládkovičovej poézii sú mnohé ďalšie skvostné výrazy, ktoré spôsobili, že tento 1 458 metrov vysoký vrch patrí u nás k najslávnejším.
Mnohí ľudia v Detve, Hriňovej, Kriváni či inde pod mohutnou Poľanou sa však svojej magickej hory boja. Tobôž dnes, keď na celom svete začali ožívať a vyčíňať i dávno vyhasnuté sopky. Čert nespí, z nejednej spiacej hory sa už vyrútilo na nič netušiacich ľudkov hotové peklo. Preto aj Poľanu už celé generácie monitorujú, aby mali istotu, že z nej nevystupuje podozrivý dym.
Naša legendárna Poľana bola naozaj impozantnou sopkou. V časoch svojej búrlivej treťohornej aktivity patrila k najväčším minimálne v strednej Európe a podľa niektorých odborníkov bola vysoká takmer tritisíc metrov, jej kráter má priemer 18 kilometrov. A hoci potok Hučava už z krátera dávno povymýval stopy po explóziách, široko–ďaleko vidno, čo sa v pekelnom "kotlíku" uvarilo. Preto hlavne geológovia o tejto hore vravia, že je to prírodná učebnica.
Na Poľane skamenela závisť
A neučí len o vulkáne a jeho dunivo ohnivých drámach. Hora poúča i o ľuďoch. Napríklad známa Melichova skala. Keď na masívny balvan hľadíte zo správneho uhla, aj vám bude ihneď jasné, že je to tetka. Taká laznícka, so šatkou na hlave, s nošou na chrbte - a so srdcom plným závisti. Kedysi dávno sa tadiaľto podľa podpolianskej povesti uberala na svadbu. Nevedno, či závidela neveste ženícha alebo naopak, jej negatívne myšlienky však zachytil duch hory a nikam ju už nepustil – skamenela.
Je celkom možné, že na skalu premenená baba závidela istému zbohatlíkovi. Ten si bezočivo trúfol a údajne vykradol tajnú skrýšu pokladov samotnému Jánošíkovi.
Niet pod Poľanou človeka, ktorý by nepoznal legendu o tunajšom Jánošíkovom bohatstve. Mnohí presne určia aj lokalitu – Jurkovo bohatstvo je vraj ukryté v jaskyni Abčiná. Tú treba hľadať v impozantnom kamennom brale, v slávnej Jánošíkovej skale.
Ľudia sú i dnes presvedčení, že práve sem si Juraj Jánošík ukryl svoje poklady. A nielen cennosti. Legenda vraví, že i on sám v tejto skale prebýva ako duch Poľany a chráni to, čo bohatým pobral a chudobným voľajako nestihol podeliť osobne.
Za zlatom cez vajcia
Ako to býva všade na svete, zmienka o poklade láka vždy a inak to nie je ani pod Poľanou. V blízkosti Jánošíkovej skaly v zemi kutrali mnohí, ale zatiaľ márne. Pritom starí ľudia presne vedeli a vedia, komu sa rozprávkové poklady podarí získať. Duch z Poľany vraj bude štedrý k človeku, ktorý mu privedie dvanásť mužov. Ibaže, tucet šuhajov musí byť výlučne od jedného otca a jednej matere. Zlé jazyky vravia, že preto bývalo v rodinách pod Poľanou vždy veľa detí – ibaže dvanásť mládencov do tucta sa dodnes ani veľmi zdravým vrchárom nezadarilo.
Z pokladu však ľsťou predsa len ubudlo. Istý prešibanec zvolil hydinársku taktiku. Pod kvočku naukladal vajcia a keď vysedela kuriatka, vybral dvanásť kohútikov a podpoliansky sezam sa mu vraj otvoril.
Po zlate z Poľany túžia aj súčasníci. Novodobí zlatokopi zo zahraničia tu chcú začať ťažbu v povrchovej bani...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
