Premiérka s ministrom financií mali z vlastne iniciatívy, a zrejme už dávnejšie, v tejto dlhovej afére požiadať o akýsi politický mandát NR SR. Iste nie preto, že by sa od poslaneckej fauny dalo očakávať čokoľvek zmysluplného, ale pre akési demokratické vystuženie rozhodnutí, do ktorých vstupujú. Rozumiete; pokiaľ nikto nefrfle, ako pri doterajších ujednaniach o druhom vale, tak sa to dá, s prižmúrením jeden a štvrť oka, vykladať ako mlčanlivý súhlas, ako „slabé áno“ zástupcov ľudu. Akonáhle je ale téma osedlaná politikmi krížom spektrom, ktorí dupocú a zbierajú body do Focusu, tak demokraticky cítiaci politik nemôže ísť na vlastnú päsť. Tu a teraz nie. Tie pôžičky či záruky sú extrémne ďalekonosné kauzy. Nadnárodná úroveň požaduje od SR nepríčetné miliardy na roztáčanie tak, že rozpočet ich už ani nemusí uvidieť. Napr. Merkelová sa v Bundestagu uchádzala o politické požehnanie, aj valu č. 2, aj Grécka.
To neznamená ani omylom, že Sulíkovi patrí plaketa za starosť o financie národa. „Obmedziť mandát“ Miklošovi je populistická „habaďůra“. Vyjednávač musí mať manévrovací priestor, čo platí zvlášť o zástupcovi štátu, ktorého vplyv sa rovná (opakované po stýkrát) asi tej jednej stotine podielu v ECB... Európska menová únia je čisto federálny projekt, kde konflikt menšinového názoru s jednomyseľnosťou (ktorá je v rámci systému deformáciou), je možné preklenúť len dohodou. A ak sa všetci uzniesli na nejakom kvázistrihaní investorov tak, aby ratingové agentúry nekričali, že bankrot, tak jednopercentný člen nemôže trvať na tom, že chce bankrot. Aj keď by bol stopercentne presvedčený o svojej pravde. Azda najhorší omyl tohto populizmu je, že je absolútne slepý k tomu, čo je, hm, národný záujem. Sugeruje verejnosti, ktorá nemá šancu obsiahnuť zložitosť veci, akoby Slovensko bolo v tejto dlhovej kauze v nezávislej, silnej pozícii, z ktorej si môže dovoliť zredukovať celú grécko-eurovalovú pyramídu (pretože ona de facto je) podľa svojich účtovníckych kníh. Nemôže. Akokoľvek to skončí, Európska únia po tejto kríze už nikdy nebude tou, do ktorej sme vstupovali v r. 2004, ani tou, keď sme prijali euro. Alebo bude omnoho integrovanejšia, alebo sa dezintegruje. A kto nemá pred očami tieto scenáre a čo z nich vyplýva, resp. vyplynúť môže, je absolútny analfabet ešte i vtedy, ak tri vety, ktoré sa o Grécku a eurovale naučil naspamäť, sú kompletné pravdy, čo neznesú polemiku.
Záverom. Vecne sa pritom Sulíkova „podmienka“ týka úplnej prkotiny. Celá skrumáž okolo strihania bánk, fondov, poisťovní je o tom, že ak sa „pomoc“ udeje bez ich účasti, tak daňoví poplatníci Európy budú v r. 2014 „vlastniť“ asi 55% gréckych dlhov. Ak sa udeje s maximálnou účasťou, ktorú pripustili Merkelová-Sarkozy, teda 30 miliárd „preklopenia“ pohľadávok, tak na poplatníkov EÚ pripadne cca 45 percent „vlastnenia“ pohľadávok...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
