Urobiť kariéru po šesťdesiatke nie je vonkoncom nemožné. Žiarivým príkladom je herečka Nina Divíšková (74), ktorú v pražskom "činoheráku" počas 35-ročného angažmán neraz nechali ležať ladom.
Keď z neho na vlastnú žiadosť odišla do dôchodku, preplakala mnoho nocí a bola presvedčená, že jej hereckým časom odzvonilo.
Mladý režisér Dušan Pařízek jej síce tvrdil, že pre ňu sa všetko iba začína, ona si však myslela, že je padnutý na hlavu. No mal pravdu.
Kým žijeme, nič nie je stratené
Nina Divíšková mala presne 60, keď jej premiéra hry Tabáková cesta otvorila dvere k role všetkých rolí - Witkiewiczovej Matke.
A odrazu to šlo ako lavína - jednu krásnu ponuku striedala druhá. V čase, keď mohla sedieť doma a štrikovať vnúčatám svetre, si teda užíva to, čo si myslela, že je pre ňu nadobro stratené. Lebo kým žijeme, nič nie je definitívne stratené...
„Z Činoherného klubu som odchádzala s presvedčením, že idem do dôchodku a budem sa starať o pribúdajúce vnúčatká. Prežívala som to nesmierne ťažko. Keď som bola sama, neustále som plakala, nespala som, pila som len vodu. Tak som zavolala známemu pražskému psychiatrovi Cimickému a on mi po tom, čo som mu vymenovala všetky prejavy, oznámil, že je to nervové zrútenie ako z učebnice. V tom čase som však začala s mladým režisérom Dušanom Pařízkom skúšať komédiu Premiéra mládí, musela som byť preto veľmi sústredená, a to mi pomohlo," spomína Divíšková, ktorá sa potom zaskvela napríklad v postave matky v Príbehoch obyčajného šialenstva a pred pár dňami v Monte Carle prevzala cenu Zlatá nymfa za český seriál Vyprávěj, v ktorom hrá svojskú bábi Bětu.
"Všetko zlé bolo na niečo dobré"
Dnes hodnotí aj roky, kedy na ňu v Činoheráku zabúdali, ako pozitívne. „Mohla som sa tak naplno venovať výchove našich dcér. Takže všetko zlé bolo na čosi dobré." Divíšková má s hercom a režisérom Janom Kačerom tri deti - Simonu, Kláru a Adélu. O tom, či pred deťmi neuprednostniť radšej kariéru, vraj nikdy neuvažovala.
„Otehotnela som z lásky a uvedomovala som si, že materstvo je veľká hodnota aj pre herectvo. Hoci som vtedy ešte netušila, ako veľmi ma budú deti inšpirovať, vedela som, že sú to veľké vráta do úplne iného sveta. Žiadna mimoriadne dobrá úloha by mi to nikdy nevynahradila," vraví herečka, ktorej čas napokon ukázal, že v živote sa dá mať zo všetkého. Len na niečo si treba trpezlivo počkať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.