Že akým spôsobom, nemá nikto predtuchu. Kameňov na kameni ale zostane málo.
Ak zajtra (v priebehu týždňa) parlament v Aténach neodhlasuje to, čo v Bruseli odmávali lídri EÚ a nazvali „druhý úverový program“, tak „run“ na grécke banky sa spustí okamžite. A odštartuje scenár známy pod menom „neriadený bankrot“. Pravdou je, že vyberanie vkladov a únik kapitálu sa už deje dlho, avšak správa, že krajina nedostane tých 12 miliárd eur, čo je piata platba z prvej „pôžičky“ MMF-EÚ, udelí udalostiam tú najdivokejšiu rotáciu. Dopad situácie, keď (značná) časť súkromných úspor sa v členskom štáte EÚ (!!) premení v dym a platobná neschopnosť firiem fakticky paralyzuje (zastaví) hospodársky život, je naprosto nepredvídateľný. Pokiaľ však Papandreu a spol. neskončia s vidlami v zadkoch, tak v Grécku bude najskôr nasledovať desať dní (päť pracovných?) , hm, hm, „bankových prázdnin“ a, a, a... zavedenie drachmy. Presah tohto scenára na Európu (a Slovensko v nej!), počínajúc úrokovými mierami a poistkami nielen na úvery Írska, Portugalska, Španielska, ale aj Slovenska, a končiac politickým zrútením „integračného projektu“, by bol asi desaťkrát horši než dramatický. Preto sa mýli Mikloš, ktorý pre domáce použitie hovorí, že ak Grécko neprijme podmienky, „nie je čo riešiť“. Alternatívny podscenár je samostatný ťah ECB, ktorá preruší – údajné – moratórium (od marca) a vezme ďalšie grécke dlhopisy za 12 miliárd eur. (Podľa rôznych zdrojov ich už má doteraz za 40 – 50 miliárd. Takže aký problém???) .
To sú výjavy hrôzy, ktoré de facto všetkých politických i ekonomických expertov vedú k predpovedi, že škrty za 28 miliárd (na päť rokov – celkový dlh je 360 miliárd!!) a privatizácie za 50 miliárd Papandreu pretlačí v parlamente. V poriadku, je to možné, zrejme. Potom sú ale opäť dva scenáre. Akurát strednodobejšie. „Perverzita druhého gréckeho bailoutu znamená z podstaty veci, že musí byť aj tretí“ (Daily Telegraph). To je prvý. A ak sa britský denník (a s ním autor tohto textu a mnohí iní) predsa len mýli, tak všetko vyššie opísané, akurát podstatne zvýšené (znásobené) nákladmi odkladu, sa udeje o pár mesiacov. Alebo o rok, eventuálne dva. Ale udeje. (Poznámka pre priateľov „účasti súkromných investorov“: To je súčasť scenára druhého, tretieho, štvrtého, piateho bailoutu, na konci ktorého je európska dlhová, rozpočtová a politická únia.)
Pokiaľ si Gréci druhý bailout odhlasujú, kľúčové je, že tým zrejme už nadobro zatvárajú cesty späť k štandardným reštrukturalizáciám všetkých štátnych dlhov Európy. A tu je naprosto, ale naprosto fundamentálne, že sa tak deje proti verejnej mienke do nohy všetkých krajín „severu“ eurozóny (EÚ). Nieže porušenie Lisabonskej zmluvy, ale absencia akejkoľvek demokratickej legitimity je to, čo sumarizuje tento míľový a najdlhší krok lídrov eurozóny k európskej federácii. (To nie je kritika Radičovej a Mikloša, správanie SR je iná kauza.) Európske summity s demokraciou veľa spoločného nikdy nemali. Tak ďaleko politici ešte nikdy nezašli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
