Na jeseň plánuje poslednú šnúru koncertov, v rámci ktorých sa chce rozlúčiť so svojimi fanúšikmi. V týchto letných dňoch sa zase bola s precítenými pesničkami o láske rozlúčiť aj s priaznivcami na Spiši.
Vo vašom veku vyzeráte veľmi dobre, okrem toho novinári vás opisujú ako dámu a speváčku s noblesou. To, ako sa správame, veľakrát závisí aj od výchovy. Z akého rodinného prostredia pochádzate?
"Vyrastala som v rodine, kde sa stále spievalo a hralo. Ale neboli sme len muzikantská, ale aj kresťanská rodina. Takže sme chodili do kostola, boli sme s bratom vychovávaní v kresťanskom duchu. Mamička bola dlho v domácnosti, až do mojich 12 rokov. Varila, starala sa o nás. Boli sme stále spolu, pretože otec hrával v kostole a komponoval doma hudbu. Čiže, spomínam si, ako rodina sme boli stále všetci doma a mali sme s bratom veľmi pekné zázemie."
Na jeseň oslávite sedemdesiatku, bez preháňania, vyzeráte na päťdesiat. Porozprávajte nám niečo o vašom životnom štýle.
"Nerobím nič špeciálne pre to, aby som tak vyzerala, ako vyzerám. Čo sa týka plastických zákrokov, podstúpila som len dve operácie očných viečok a na krku som si dala odstrániť takú 'prevešaninu', ale inak nič, ani nemám v pláne niečo podstúpiť. Plastické operácie sú v súčasnosti v kurze, hlavne v Južnej Amerike to dokonca niektoré mladé dievčatá dostávajú ako darček k narodeninám, ale podľa mňa to nemá zmysel. Cvičiť veľmi necvičím a čo sa jedla týka, tak všetko s mierou. Pred koncertom jesť nemôžem, tak potom logicky som hladná. Ale radšej zjem toho menej, aby sa mi dobre spalo. Sladké nejedávam takmer vôbec, nechutí mi, radšej mám pikantné jedlo. Pre ženu je však problém, ak má muža, ktorý má rád dobré jedlo, napríklad aj sladké. Potom to občas nosí domov, to viem podľa svojho brata. Dám si aj dobré víno či pivečko, ale všetko s mierou."
A čo váš šatník? Menili ste štýl obliekania počas tých niekoľko desaťročí vašej kariéry? Vo vašom veku nosievate aj hlbšie výstrihy.
"Nemám problém dať si hlbší výstrih, myslím si, že si to môžem dovoliť. Čo sa týka obliekania, som verná jednému štýlu. Nohavice síce nosím, ale viac uprednostňujem sukne a šaty. Nohavice si oblečiem iba doma alebo keď idem nakupovať. Do spoločnosti výlučne nosievam šaty. Som verná jednému štýlu, ale nikdy som nechodievala výstredne oblečená, ani nechodím dodnes a výlučne nenosím minisukne."
K vyššiemu veku patria aj choroby. Vy ste už chorobám stále zoči-voči. Ako je známe, doopatrovali ste vášho prvého manžela, aj keď ste boli rozvedení. V pomerne mladom veku zomrel na onkologické ochorenie váš priateľ, vaša láska. Ako je to s vami, s vaším zdravotným stavom?
"Beriem život, ako ide. Ani ja som sa nevyhla chorobám. Prekonala som operáciu slepého čreva. Mala som žlčníkové kamene, mala som aj žalúdočné vredy. Taktiež som mala psychosomatické problémy s bruchom. Pri tomto povolaní sa všetko kumuluje práve v bruchu. Musím sa jednoducho strážiť."
A čo spev? Vládzete v tomto veku spievať?
"To áno, ale začala som chodievať k hlasovému poradcovi a povedala som mu, že mám problémy a on mi na to - prvé problémy sú v štyridsiatke, potom v päťdesiatke, šesťdesiatke a už to ide. A vy predsa budete mať sedemdesiat rokov, takže je to normálne. Dostala som rady, ako sa rozospievať, tak sa toho držím. Musím to jednoducho robiť. V minulosti to nebolo treba, dnes sa musím rozospievať dva dni pred koncertom. V šatni musím mať úplný pokoj, aby som sa mohla pripraviť."
Máte štyroch vnukov, ako vás vnímajú? Nepôsobíte ako babička, ktorá pletie svetre a ponožky.
"Svetre som nikdy neplietla, ani sebe, ani svojim synom. Vnuci ma volajú Maruška. Ale je to preto, lebo ich druhá babička ich poprosila, aby ju volali Iva, pretože bola ešte veľmi mladá. Mala len 43 rokov, keď sa stala babičkou. Takže vzniklo to automaticky, že mne hovoria Maruška. Ale raz prišiel ku mne Bruník, maznal sa so mnou a povedal mi: 'Maruška, môžem ťa volať babička?'"
Obaja synovia pôsobia vo vašej brandži, sú hudobní skladatelia. A čo vnuci? Majú už jasno v tom, čo budú robiť?
"Vnuci sú zatiaľ chlapci, ktorí radi športujú. Maxík hrá futbal. Práve ide na trojdňový turnaj. Bruník zase trénuje džudo a hrá aj na gitare. Už druhý rok trávi desať dní na takom jednom hudobnom rockovom tábore. Maxík hrá na bicích. Čiže športujú a venujú sa aj muzike, ale čo budú robiť, to je ešte vo hviezdach."
Jedného syna a dvoch vnukov máte blízko pri sebe, druhý však žije v Kanade. Nechýba vám?
"To viete, že áno. V auguste sa chystám do Kanady. Vlani som tam bola v septembri. Prvýkrát uvidím svojho vnuka, ktorý sa narodil v januári. Doteraz som ho videla len na fotkách, nesmierne sa na neho teším."
Vzťah svokra a nevesta, tak to nie vždy zaváňa idylkou. Ako je to vo vašom prípade?
"Máme perfektné vzťahy s Tamarkou. S Dorou, ktorá je v Kanade, sa až tak dobre nepoznáme. Je to cudzinka, a to Číňanka narodená v Kanade. Keď sme spolu, tak sa síce rozprávame, ale s Tamarkou sme doslova dôverné kamarátky a sme si veľmi blízke."
Čiže okrem neviest okolo vás sú samí muži. Synovia, vnuci, v práci sú to znova muži. Dvakrát ste boli vydatá. Aký máte vo všeobecnosti k mužom vzťah?
"Mám dobrý vzťah k mužom, pretože ich veľmi dobre poznám. Trúfam si povedať, že som mužov veľmi dobre spoznala, keď som ako speváčka veľa jazdila s muzikantmi. Človek má dobrý vzťah k tomu, čo dobre pozná. Musím povedať, že naopak, nepoznám veľmi dobre ženský svet a stále ho objavujem a spoznávam. A rada si aj z mužov uťahujem, ale iba z tých, ktorých dobre poznám. Tí, ktorí ma poznajú, sa neurážajú a z tých ostatných si radšej nestrieľam."
Dnes je vaším partnerom o šestnásť rokov mladší muž. Bude svadba, či nebude?
"Nie, svadba nebude. Vydávať sa v sedemdesiatke, to preboha nie. Je to zbytočné a smiešne. Sme spolu, máme sa radi a ladí nám to. Rozmaznávame sa vzájomne, on mi kupuje darčeky, nedávno mi kúpil šaty. Nosí mi ruže. Ja mu zase pekne navarím, pripravím mu to a odnesiem do pracovne. No, rozmaznávam ho takým ženským spôsobom."
Vaše texty piesní sú o láske, ale na rozdiel od iných sú veľmi výpovedné, v každej piesni je aj príbeh. Vy ste už zrelá dáma, čo pre vás v tomto veku znamená láska?
"Láska je stále rovnaká, či máte osemnásť, alebo šesťdesiat. Mení sa to však veľmi málinko do takej pokojnejšej podoby. Človek je vyrovnanejší. V mladosti je to také nervóznejšie a hektickejšie pri láske. Neskôr je to pokojnejšie a stabilnejšie."
Avizujete úplný koniec vašej kariéry, na jeseň vás čaká posledná šnúra koncertov. Myslíte to vážne? Čo budete robiť?
"V sedemdesiatich rokov naozaj končím. Čaká ma ešte pätnásť koncertov a potom už budem len oddychovať. Neviem presne, čo budem robiť, možno budem písať. Niečo si nájdem. Mám dom a záhradu, a to má žena vtedy stále čo robiť. Byť ženou je zamestnanie. Možno budem veľa čítať. Možno si povieme s mužom, cestujme tam a tam. Martin, môj syn, ktorý žije v Kanade, mi povedal: 'Mami, to teraz budeš aspoň častejšie jazdiť za nami.' Teším sa na to."
Dlho ste rozmýšľali, kým padlo definitívne rozhodnutie?
"Zrelo to vo mne minimálne rok. Hovorím si, jazdím po tých kulturákoch ako za mlada. To sa nedá. Nebaví ma to. Spev ma baví stále, ale to okolo toho nie. Cestovať dlhé kilometre, spať v hoteli, a tak ďalej. Baví ma spať vo vlastnej posteli."
Neuvažujete nebodaj o politike? V Česku pomerne veľa ľudí z kultúrnej oblasti prešlo práve do politiky.
"Politika, to nie, ale možno, na druhej strane, chytrí ľudia s takým sedliackym rozumom by tam mali byť. Je tam veľa ľudí, ktorí myslia len na to, ako nahrabať peniaze. V politike by som bola dobrá, lebo nie som sebecký človek, ktorý hrabe peniaze a okrem toho mám aj niečo nasporené. Nepotrebujem peniaze z politiky. Ale môj muž mi hovorí - medzi tými vlkmi by si bola nešťastná."
Alebo odovzdávať skúsenosti niekomu, kto začína spievať a je talentovaný.
"To už skôr. To je však otázka náhody, ak mi niekto padne do oka, tak to skúsim. Sama si niekoho vyhliadnem, určite to nebude tak, že sa niekto prihlási. Ale nechám tomu voľný priebeh. Možno za rok, za dva budú výsledky. Robiť niekomu zaujímavému producenta, to by ma bavilo."
Je leto, čas dovoleniek. Ako zvyknete oddychovať? Ste letný typ?
"Leto mám veľmi rada, slnko, mám vtedy úplne inú náladu. Nemám rada zimu, to by som sa najradšej vtedy niekde odsťahovala. Aspoň do Talianska. Slnko mi v zime veľmi chýba. V lete dovolenkujem práve v Taliansku, v zime zase pravidelne jazdíme do Toskánska."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
