Iveta Radičová, skôr než sadla na let, sa podujala na glosovanie v európskom výbore NR SR. Prednáška zmysel nemala, keďže publikum, aj keby nebolo tupé, nemá v Bruseli, hm, legislatívnu iniciatívu. A politicky rozdali na Slovensku karty Sulík a Fico. Takže ktokoľvek čokoľvek premiérke uveril-neuveril, kulisami (ako v niektorých iných parlamentoch) to pohnúť nemohlo, a už vôbec nie tak, že by Radičová akosi modifikovala, prebalila pozíciu.
Príznačné je, že kľúčová veta, ktorú výboru zanechala ako posolstvo, teda že „to, o čom sa dnes rozhoduje, to už nie je Grécko„ (ale budúcnosť eurozóny – parafráza agentúry), mohla pokojne padnúť už pred rokom. Vtedy, keď Slováci odkopli Grékov, však jej reč bola, že „Francúzi a Nemci rozhodovali o svojich bankách, rozhodovali vo svojom záujme“ (a pod.). No. Teraz už o svojich bankách nerozhodujú... Dnes šéfka vlády hovorí, že „dopustiť pád znamená spustiť obrovskú lavínu“. Naozaj? To, že nemecké banky nemôžu tak padnúť na hubu, aby s nimi na hubu nepadlo aj Slovensko, sme z tohto miesta odkazovali presne pred rokom. Čo, samozrejme, sa nesmie interpretovať tak, že nie je lepšie, keď zaryjú držkami do zeme dnes, akoby mali počkať do zajtra. A že by nebolo výhodnejšie (bezpečnejšie), keby sa to stalo pred rokom, než eventuálne dnes.
Zo štyroch scenárov vývoja, ktoré výboru načrtla Radičová, sú zábavné všetky, ten druhý by sa ale uživil aj na Comedy Central: „Grécko dostane pomoc a včas a riadne ju bude splácať“. Áno. A autor tohto textu vyhrá vo Wimbledone finále s Nadalom. (Veľmi mierne zveličené...)
O tri triedy nad Radičovou, ktorej chudere tie dlhové aféry naozaj prerastajú účes, ale vyčnieva Fico. Ten je náš Ianus, s dvoma tvárami Boh. „Pokiaľ sa nezhodne celá koalícia, nevidíme žiadny dôvod na to, aby sme my mali pomáhať vláde alebo SaS, ktorá sa správa tak nezodpovedne (...)“, hovorí ten istý Fico, ktorý presne pred rokom kričal na SDKÚ a spol., že „čo sú to za ľudia, ktorým je jedno, že sú ohrozené vklady ľudí, euro, stabilita v Európe?“.
Skutočnosť, že dlhová kauza Európy je na Slovensku funkciou politického zápasu, ešte nie je tragédiou. Tou je, že je tomu tak aj všade inde. Vrátane Grécka, kam jediný pohľad presviedča, ako vzorne plnia „slovenskú podmienku“, podľa ktorej sa má na škrtoch dohodnúť konsenzom celá politická reprezentácia. Niežeby to, medzi nami, nebolo jedno. Len to pred bruselským summitom jasne ukazuje, že celá hra je o naťahovaní času a rolovaní balvanu, o ktorom sa v hlavách už rozhodlo a nik nie je dosť slobodný, aby to zmenil. Koľkokoľvek scenárov vláči Radičová pod pazuchou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
