Niektorých môžeme vidieť na vlastné oči. Aj za bieleho dňa. Napríklad drakov z Vysokých Tatier.
Tatranské legendy jedným dychom hovoria o veľkých pokladoch v útrobách žulových tatranských trezorov a o ich strašných vartášoch. Najčastejšie sú spomínané draky. Posedávajú vraj pri otvoroch do zeme a čakajú na narušiteľov večného pokoja, ktorých potom bez váhania skonzumujú. Túto pracovnú pozíciu im zverili dávni vládcovia našich tajomných veľhôr a väčšina šarkaniskov ju stále vzorne plní.
Matka zničila zlodeja panien
Nájdu sa však aj nedisciplinovanejšie veľjašterovské obludy, ktorým sa pridlhé diétne obdobia nepáčia, a potom si začnú príčinlivo hľadať poživeň. Medzi ne patrila v nie veľmi dávnej minulosti aj dračia persóna, ktorá najprv kradla pastierikom ovečky, potom kravky - a napokon zatúžila aj po človečinke. Príšera vynaliezavo použila zastrašovanie a dožadovala sa v podtatranskom kraji tiel nevinných panien. Vraj si na niekoľkých nešťastniciach pochutnala a rodiny s hrôzou čakali, kedy si vyžiada aj ich úbohú devu.
Mater jednej z nich však nečakala na tragický koniec. Sama sa odvážne vybrala k dračiemu brlohu a výsmešný rehot hrozného stvorenia ju vôbec nezastrašil. V mene všemocnej materinskej lásky táto smelá pani draka doslova donútila k autodeštrukcii - energicky ho pozaklínala tak, že sa sám urýchlene rozložil. Neveríte?
Ale veď tie obrovské dračie chrbty máme priamo pred očami. Keď nazrieme do podrobnejších tatranských máp, nájdeme tam dračiu hlavu i zuby, pazúriky - a odpytujem pekne - aj dračiu kôpku. Je tam ihla, dva dračie štíty, dračie sedlo i dračia vodná plocha.
V centrálnej časti našich veľhôr vám znalci pomôžu vyhľadať úchvatnú panoramatickú skalnú lahôdku, ktorá sa nazýva Korunou Tatier. Tvoria ju Český štít (premenovaný nedávno na Ťažký), Vysoká a Dračí štít. Práve v jeho okolí sú aj ďalšie "súčiastky" kliatbou rozloženého dračiska.
Veľký Dračí štít vysoký 2 523 metrov je v tatranskom masíve neprehliadnuteľný a uľahčí orientáciu. Výraznou lokalitou je aj atraktívna skalná Ihla v Dračom či Dračie pleso, ktoré býva označované za pozostatok niekdajšieho bydliska bezočivého veľjaštera. Ďalšie dračie relikvie sú "porozhadzované" po okolí a bývajú delikatesou najmä pre horolezcov.
Koruna euru neustúpila
Fantazírovanie o príšerných drakoch má v tomto čarovnom vysokohorskom svete priam krídla a téme sa nevyhol ani renomovaný tatranský historik Ivan Bohuš. V knihe Tatranský kaleidoskop približuje časť denníka cestovateľa Seweryna Goszczyńského, ktorý Tatrami putoval v roku 1832. Píše o čarodejníkovi, ktorý dokázal skrotiť i draka. Vraj ho vedel vylákať zo skrýše - osedlal si ho, a potom na ňom rajtoval... Bohuš zaznamenáva i povesti obyvateľov malebného Ždiaru, ktorí verili, že draci občas zišli z vrchov aj do ich dediny. A keďže im z papúľ šľahali plamene, pálili goralom krásne drevenice. Realisticky však pripomína, že rozprávkoví strážcovia pokladov (tie okolo jánskeho sviatku lákali hľadačov odpradávna) draci či diabli boli v skutočnosti skôr blesky z búrok, ktoré sú v horách v lete časté. Sama príroda teda chrlila na odvážlivcov oheň, či vrhala zvetrané skaly, čo si v minulosti vysvetlili po svojom.
Aj po prechode na eurá nám však vo Vysokých Tatrách ostáva jedna majestátna nadčasová Koruna. A čo drak, ktorý je v nej zabudovaný? Príde! Už o šesť mesiacov - 13. januára 2012 zasadne na ázijský astrologický trón sám veľký čierny Drak. A ak k nám nebude vľúdny, pošleme naň slovenskú mamičku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
