Pokiaľ ste mali v škole radi fyziku (prečo by ste nemali...), určite si spomeniete aspoň na niektoré zo zákonov, ktoré sformuloval nemecký fyzik, predstavený v dnešnej časti nášho seriálu. Ide napríklad o zákony, ktoré určujú vzťahy medzi prúdmi v elektrických obvodoch, i zákony týkajúce sa tepelného vyžarovania telies. Tieto zákony nesú meno Gustava Roberta Kirchhoffa.
Narodil sa 12. marca 1824 v rodine, ktorá vtedy patrila do intelektuálnej komunity mesta Königsberg, ležiaceho vo Východnom Prusku. Treba však zrejme povedať, že toto mesto sa dnes nazýva Kaliningrad a je (spolu s neveľkým územím okolo neho) ruskou enklávou, vtesnanou medzi Poľsko a Litvu.
Štúdium na starobylej univerzite
Mladý Gustav študoval na starobylej miestnej univerzite, založenej už v roku 1544. V rokoch 1843 až 1846 navštevoval Neumannov-Jacobiho matematicko-fyzikálny seminár, pričom ho veľmi pozitívne ovplyvnil najmä F. Neumann. Už počas štúdia na univerzite v roku 1845 (vtedy mal len 21 rokov) sformuloval dnes po ňom pomenované dva zákony, umožňujúce jednoducho len za pomoci algebraických rovníc, vypočítať prúdy a napätia v uzloch a slučkách elektrických obvodov.
Po promóciách do Berlína
Na univerzite promoval v roku 1847 a hneď potom odišiel do Berlína. V nepokojných rokoch 1848 až 1850 pôsobil v Berlíne ako neplatený učiteľ. V roku 1850 odišiel do poľskej Vroclavi (vtedy nemecký Breslau), kde dostal miesto mimoriadneho profesora. Tam vyriešil Kirchhoff problém, týkajúci sa deformácie pružných membrán. Vo Vroclavi sa zoznámil s Robertom Bunsenom (iste si zo školy pamätáte na Bunsenov horák), s ktorým sa veľmi spriatelil.
Štúdium tepelného žiarenia
Bunsen ponúkol Kirchhoffovi miesto na univerzite v Heidelbergu, kde sa stal v roku 1854 profesorom fyziky. To bol začiatok plodnej spolupráce oboch vedcov. V roku 1857 sa Kirchhoff oženil s Clarou Richelotovou, dcérou jedného z jeho profesorov v Königsbergu. Spolu s W. Weberom objavil, že rýchlosť elektrického prúdu nezávisí od povahy vodiča a je temer rovnaká ako rýchlosť svetla. Obaja to však považovali za náhodu a neurobili krok, ktorý o päť rokov neskôr urobil J. C. Maxwell svojím postulovaním, že svetlo je jav elektromagnetickej povahy.
Fundamentálna práca, ktorá neskôr prispela k rozvoju kvantovej teórie, bola Kirchhoffova práca v oblasti tepelného žiarenia telies (Kirchhoff zaviedol v roku 1862 dodnes používaný termín "absolútne čierne teleso". Kirchhoff pracoval spolu s Bunsenom aj v oblasti spektroskopie.
Vysvetlil tmavé čiary
V roku 1859 pozorovali, že v spektre svetla, vyžarovaného plameňom, sa jasné spektrálne čiary objavujú pri podobných frekvenciách ako určité čierne čiary v spektre slnečného žiarenia. Kirchhoff vysvetlil existenciu týchto tmavých čiar ako absorpciu žiarenia pri istých frekvenciách prvkami, ktoré sa nachádzajú v atmosfére Slnka. Tento poznatok odštartoval novú éru v astronómii.
Objav dvoch prvkov
Pri štúdiu slnečného spektra objavili Kirchhoff a Bunsen dva nové prvky, nazvané cézium a rubídium. Kirchhoff postuloval, že pre určitý atóm či určitú molekulu sú emisné a absorpčné frekvencie rovnaké. Aj jeden zo zákonov, uplatňovaných vo fyzikálnej chémii, nesie Kirchhoffovo meno. S Clarou mal päť detí, ktoré po jej smrti v roku 1869 musel vychovávať sám.
S barlami i na vozíku
To bolo pre neho mimoriadne ťažké, pretože kvôli zhoršujúcemu sa zdraviu musel používať barly alebo vozík. V roku 1872 sa druhý raz oženil. Kirchhoff dostával mnohé ponuky od rôznych univerzít, ale v Heidelbergu sa cítil šťastný. Napokon si uvedomil, že jeho zdravotné problémy mu už neumožňujú plne sa venovať experimentálnemu výskumu, ktorý bol jeho vášňou.
Odchod do Berlína
Preto v roku 1875 prijal ponuku berlínskej univerzity viesť úplne novú katedru matematickej fyziky, čo mu ďalej umožňovalo venovať sa teoretickému výskumu i vyučovať. Gustav Robert Kirchhoff zomrel 17. októbra 1887 v Berlíne. Mimochodom, prvý Kirchhoffov zákon je veľmi jednoduchý a hovorí, že súčet prúdov vstupujúcich do uzla sa rovná súčtu prúdov z uzla vystupujúcich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
