Marca na popravisku doslova utrýznil. Nešťastník bol odsúdený na smrť sťatím, lenže neschopnému exekútorovi prísneho trestu sa ani tromi ranami nepodarilo oddeliť hlavu nešťastníka od trupu. Napokon bolo, na veľké zhrozenie zhromaždenia, nutné ešte živému úbožiakovi hlavu odrezať...
Je celkom možné, že neľudsky mučená obeť "nemajstra" kata si v príšerných posledných chvíľach života trpko spomínala na otca - slávneho benátskeho guvernéra Cypru Marca Antonia Bragadiniho. Toho zaživa stiahli z kože, rezali a zmučené telo vypchali senom, aby potom putovalo roky medzi Cyprom, Tureckom a Benátkami. Desivá exekúcia sa odohrávala v meste Famagusta 17. augusta 1571 a hrdinský obranca mesta vo veku 48 rokov bolestne dlho zomieral na popravisku pod sadistickými rukami tureckých katanov.
Príliš prísne tresty
Zdesený súčasník si musí uvedomiť, že tragédie týchto mužov sa odohrali v síce renesančnom, ale predsa len v temnom stredoveku. Na mieste je otázka - čo také strašné Bragadinovci spáchali, keď nad nimi vyniesli rozsudky smrti a tie boli vykonané s neslýchanou krutosťou?
Marco Antonio Bragadin bol právnik, ktorý si zvolil vojenskú kariéru. Tá ho z Benátskej republiky zaviala na bájny Afroditin ostrov Cyprus. Ibaže pôvabná stredomorská destinácia priťahovala aj osmanských agresorov. Len rok po tom, ako sa talentovaný a veľmi odvážny Bragadin stal guvernérom Cypru, Turci od 3. júla 1570 obliehali Nikóziu, ktorú za dva mesiace dobyli. S Bragadinom bránenou Famagustou to mali oveľa komplikovanejšie. Aj keď mal veliteľ obrany Bragadin iba okolo 6 000 mužov a Turkov bolo vraj stotisíc, dokázal im dlhé mesiace statočne vzdorovať. Tureckí útočníci pritom mali popri presile k dispozícii aj viac ako tisíc kanónov a vytrvalo mesto ostreľovali. Blokovali zásobovanie, okolo opevnení vŕšili násypy a popod hradby mesta kopali tunely. Nimi sa napokon prekopali až do podzemia citadely - 31. júla 1571 Famagusta kapitulovala.
Podmienky kapitulácie mali obrancom mesta zaručiť čestné podmienky- lenže Turci ich nedodržali. Bragadina a jeho druhov z velenia kruto mučili. Zhanobili aj ich utrýznené telesné pozostatky - guvernérova koža vraj viala ako vlajka na lodnej kuchyni a senom vypchaté Benátčanovo telo putovalo ako suvenír k sultánovi Selimovi II. Až po dlhých rokoch spočinulo v benátskej hrobke.
Marco - syn alebo podvodník?
Životopis Marca Bragadina, ktorý sa na Cypre narodil v roku 1845, je, pokiaľ ide o detstvo a ranú mladosť, zahmlený. Vynoril sa medzi cyperskými utečencami v Benátkach a deklaroval sa ako syn hrdinu z Cypru, hoci mnohí ho mali za podvodníka. Veľmi sa zaujímal o vtedy módnu alchýmiu a vo Florencii narobil v rokoch 1577 - 79 značný rozruch. Hlásal nielen tuctové alchymistické sľuby, že vie získavať zlato, pôsobil i ako zázračný liečiteľ. Legendárnej kráske z Florencie Bianke Cappello (získala si priazeň Francesca, syna slávneho veľkovojvodu Cosima) napríklad sľúbil, že pomocou kameňa mudrcov vylieči jej údajnú neplodnosť. Bol úspešný, pretože Bianca potom rozkošatila medicijovský klan o jedného chlapca a šesť dievčat.
Marco Bragadin pôsobil i v Ženeve, vo Francúzsku, Anglicku a údajne i na pražskom dvore cisára Rudolfa II., kde vtedy pôsobili aj také hviezdy astronómie, astrológie a alchýmie ako John Dee a Edward Kelley z Anglicka, Tycho de Brahe, Johannes Kepler, Tadeáš Hájek z Hájku a ďalší. V Ríme vstúpil v roku 1588 Bragadin do kláštora - ibaže už o dva roky neskôr sa vynoril zase ako alchymista a liečiteľ v Bavorsku. Na dvore vojvodu Viliama V., zvaného Zbožný, sa mu spočiatku darilo - svojho nového chlebodarcu vraj dokonca úspešne zbavil aplikáciou osvedčeného kameňa mudrcov úporných bolestí hlavy.
Lenže Rím Bavorom na nedisciplinovaného utečenca z kláštora žaloval - a Marco Bragadin prišiel pre prísny verdikt svojho nevďačného pacienta v Mníchove príšerným spôsobom o hlavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
