Východniari si ho pamätajú najmä z jeho uvoľnených dialógov o počasí s Mišom Hudákom v Rádiu Flash. Teraz sa každé ráno prihovára poslucháčom oboch Regín, ktoré sa dajú počúvať na východe, alebo Rádiovíkendu na Slovensku 1. Okrem toho sa naňho dá aj pozerať na JOJ-ke, kde nám so spolupracovníkmi prezentuje "Najlepšie počasie".

Nechce byť v jednom vreci s rosničkami

Jeho snom je mať v rozhlase vlastnú reláciu, niečo ako Nočné dialógy o počasí. Raz do týždňa by sa rozprával s poslucháčmi o počasí a o všetkom, čo s tým súvisí. Je totiž presvedčený, že o počasí má s ľuďmi v médiách hovoriť naozajstný meteorológ a nie "nejaké" rosničky alebo spravodajcovia, ktorí ani poriadne neovládajú slovenčinu.

"Televízni diváci si stále viac uvedomujú, že tieto odborné veci má vysvetľovať meteorológ alebo meteorologička. Samozrejme, má to byť podané maximálne zrozumiteľne, seriózne a esteticky, a to nie každý dokáže. Peoplemetre potvrdzujú, že nie je až tak mnoho divákov, čo hľadajú predpoveď počasia pod obtiahnutým tričkom. Asi by ma nenadchlo dostať sa do jedného vreca s rosničkami. Ja svoje prednosti budem ukazovať mimo televíznej obrazovky. V TV by som na to mal aj tak len 5 minút, a to by bolo pre mňa málo...," odmietol s úsmevom aj nami navrhnutú možnosť, či by aj on nechcel napríklad na 1. apríla potešiť fanúšičky kraťasmi a hruďou, na ktorej by visela len kravata.

Chystá sa pokračovanie zábavných dialógov s Hudákom?

Prezentovať počasie v rozhlase a v telke je vraj obrovský rozdiel.

"V TV idete ako stroj (O tri štart!) a mám tam päť minút monológ podľa presne načasovaných obrazov. Všetky informácie hovoríme spamäti, ak sa pomýlime, tak sa ide znovu a zase od začiatku. Ste v časovom strese, musíte si sledovať, kedy sa otočiť do kamery, kedy na plazmu v pozadí, nesmieme vypadnúť z obrazu a ani zakrývať informácie v pozadí. Musíme myslieť na to, kedy vyjsť mimo obraz a kedy sa vrátiť a dívať sa stále do kamery, nemožno sa dívať kade-tade. A stále hovoriť a hovoriť zrozumiteľne a ešte sa pokúšať byť vtipný..."

Z hľadiska stresu sa mu omnoho lepšie moderuje v rozhlase, lebo tam naňho nikto nevidí, že je pri telefóne obložený mapami, tabuľkami a archívnymi údajmi. Takisto nikto nevie, že na veľkom počítačovom monitore má otvorených 10-20 okien s rôznymi informáciami, ktoré môže impulzívne využiť pri telefonickom rozhovore.

"No našlo by sa ešte aj viac rozhlasových výhod. Veľmi dobre si spomínam na naše dialógy s Mišom Hudákom, v ktorých sme obaja excelovali. S Mišom by sa možno aj dalo niečo vymyslieť, občas sa stretneme, no nič sa nedá robiť nasilu. Uvidíme, čo prinesie čas... Teraz sa mi veľmi dobre spolupracuje s moderátorom na Regine. Konečne sa našiel partner pre mňa, s ktorým dokážeme improvizovať a nahrávať si na smeče."

Mečiar sa pri ňom nedostal k slovu

Sám seba charakterizuje ako meteorologického profíka, ktorý sa musí postarať sám o seba.

"Je to preto, že nado mnou nedrží ochrannú ruku meteorologický ústav a ani ma neplatí. Nie som meteorológom na 8,5 hodiny denne, ale na 24 mínus cca 5-6 hodín na spánok, a to 7 dní v týždni. Kade chodím, tade nasávam meteorologické informácie. V zahraničí som v minulosti sledoval noviny, ako sa tam graficky uvádza predpoveď počasia, a čo bolo dobré, som 'odkukal'."

Televízna a rozhlasová popularita prinášajú Jurčovičovi aj viac či menej úsmevné zážitky s fanúšikmi. Doteraz si spomína na to, ako sa asi pred 5 rokmi ocitol na jednej akcii s expremiérom Vladimírom Mečiarom.

Predseda HZDS sa trištvrte hodiny nevedel dostať k slovu, lebo všetci ľudia sa pýtali Jurčoviča, aké bude počasie v najbližších dňoch a týždňoch.

"Ľudia ma dosť často spoznávajú. Som rád, že sa mi vcelku darí a nemusím chodiť kanálmi... Väčšinou sú to milé stretnutia. Niektorí sa ma potrebujú dotknúť, iní sa so mnou odfotiť. Nedávno som v supermarkete podal tovar z najvyššej police a ženičky boli unesené. Ale zas nemám rád veľký dav ľudí, dosť som v rozpakoch a veľmi neviem, čo mám robiť, keď niekde vstúpim a život sa tam zastaví."

Sneh nám mizne už aj na horách

A hoci od včera už aj v našich končinách naplno "zúri" kalendárne leto, nemohli sme sa nespýtať na značne netypickú zimu, ktorú sme tento rok zažili. Dokonca ešte aj v Alpách nasnežilo výrazne menej, než je dlhodobý priemer.

To podľa doktora Jurčoviča do budúcna neznamená, že zasnežené zimy budeme poznať už len z ruských rozprávok.

"Dojem sucha vznikol po rekordne mokrom roku 2010. Vtedy sme na Slovensku mali najvlhkejší rok od začiatkov meteorologických pozorovaní, čiže za posledných 140 rokov. Napriek tomu na horách až tak veľa nesnežilo a dažde nás potrápili najmä v máji a v júni. Aby sme boli presní, Lomnický štít mal v roku 2007 až 373 cm snehu, v roku 2008 256 cm, v roku 2009 255 cm, v roku 2010 to bolo už len 131 cm a tohto roku len 71 cm. Suché zimy bez snehu sa vyskytovali aj pred asi sto rokmi, a vtedy sa o globálnom oteplení nehovorilo. Ak by som mal pociťovať strach z globálneho otepľovania v súčasnosti, tak len v tom zmysle, že nám pribúdajú extrémy v počasí. Napríklad najbližšia zima môže byť celá teplá, ale môže sa vyskytnúť krátke obdobie rekordných mrazov alebo napadne meter snehu s fujavicami. A k tomu môže veľmi ľahko dôjsť. Sledujete, ako vás chcem vystrašiť?" usmieva sa.

Jar a jeseň sa "zlučujú" s letom a zimou

V máji sme však aj na východe zažili viaceré dni, keď sa teplota priblížila až k tridsiatke. Najmä starší ľudia hovoria, že počasie už nie je také ako kedysi, lebo "prechodové" ročné obdobia ako jar a jeseň sú výrazne kratšie a teplotné skoky po zime sú až príliš veľké. A, žiaľ, vyzerá to tak, že naši predkovia nie sú ďaleko od pravdy a onedlho budeme mať v podstate dve ročné obdobia...

"Je to tak, aj keď doteraz platné tridsaťstupňové rekordy máme v máji aj z rokov 1953 a 1958. A to sú tabuľky len od roku 1951. Takže aj v minulosti bývali horúce letá a dokonca sucho z roku 1947 ešte nebolo prekonané. Keď je v našej zemepisnej šírke stále teplejšie, tak sa približujeme k teplotným pomerom v trópoch či subtrópoch. A v trópoch nemajú 4 ročné obdobia. Tam majú len obdobie sucha a obdobie dažďov. Preto aj u nás v súčasnosti dve hlavné ročné obdobia dominujú stále viac."

Zabijakom počasia je premnožený človek

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že počasie je také, aké má byť a žiadne globálne otepľovanie neexistuje. Peter Jurčovič s podobnými tvrdeniami súhlasí len vo veľmi obmedzenej miere. Podľa neho za všetko môžu "človečie" aktivity.

"Argumentov pre a proti je veľa. Žijeme v dobe, keď okrem prirodzeného kolísania klímy sa stále viac prejavuje vplyv človeka. Začalo sa to vedecko-technickou revolúciou, keď sme si prvými parnými vlakmi začali znečisťovať ovzdušie. Pokračovalo to látkami, ktorými si ničíme ozónovú vrstvu a následky toho ešte len začíname pociťovať. Kde sa to skončí, nikto nevie. Ale najväčším nebezpečenstvom pre našu planétu je podľa mňa faktor premnoženia určitého živočíšneho alebo rastlinného druhu. V minulosti to bol napríklad králik dovezený do Austrálie alebo mandelinka zemiaková dovezená z Ameriky do Európy, a teraz nastáva vyvrcholenie - premnožil sa homo sapiens. A beda mu!"

Klausa by sa spýtal na náplň do čílskeho pera

K najznámejším odporcom globálneho otepľovania patrí český prezident Václav Klaus, pričom táto vášeň sa uňho začala prejavovať ešte dávno predtým, než si navždy "požičal" pero v Čile.

JOJ-kársky moderátor by sa s ním veľmi rád porozprával aj o jeho nedávnom vyhlásení, že globálne otepľovanie je len dobrý biznis pre ekológov, aby mohli pýtať peniaze cez rôzne granty.

"Baviť sa s ním o globálnom oteplení nemá význam. Skôr by som sa ho opýtal na zdravie a či nepotrebuje novú náplň do pera... On je len predstaviteľom jednej skupiny - treba povedať, že serióznych odborníkov, žiadnych vetroplachov či odkundesov - ktorí tvrdia, že otepľovanie neexistuje a že ide ešte o väčší biznis, ako bol kedysi militarizmus. Pravdu má aj druhá strana, otepľovanie je dokázané, overené. Takže teraz buď z toho múdry, obyčajný človeče, ktorý musíš po extrémnych búrkach, aké sa tu ešte nevyskytovali v tvojom živote, ratovať svoj majetok..."

Leto má byť priemerné s občasnými extrémami

Samozrejme, nás zaujímalo, aj aké bude počasie počas tohto leta. Takže, čo do teplôt by malo byť priemerné, resp. jemne nadpriemerné s najčastejšími teplotami medzi 25-30 stupňov. Avšak s niekoľkodennými extrémami v podobe teplôt výraznejšie prevyšujúcich tridsiatku alebo aj viacdňovým daždivým počasím.

Ak chcete stráviť dovolenku na Slovensku, jej výber odporúča skôr na júl, keď by malo byť teplejšie, naopak august by mal byť daždivejší ako priemer.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.