Jej nadrozmerné diela, maľované za pomoci sprejov, vyrážajú dych. Vysokoškoláčka zo Spiša netají, že vďaka talentu si dokáže aj pekne zarobiť a nemusí ako študentka zaťažovať peňaženky rodičov.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Graffiti na Slovensku je doménou mladých mužov. Miriama však tiež kúzli za pomoci sprejov.
Pozná len z počutia svoju kolegyňu z Bratislavy, ktorá sa tomuto umeniu takisto venuje. Pritom v zahraničí je dievča so sprejom pred veľkou plochou samozrejmou záležitosťou.
Pýtajú sa, či majú povolenie
Sprejer je výraz, ktorý v našich zemepisných šírkach znie hanlivo. Je však rozdiel medzi ilegálnymi grafiťákmi, ktorí ničia sprejmi fasády budov a medzi umelcami, akou je Mirka a jej priatelia.
Tí svoj talent zvečňujú na veľké plochy či už v rámci zákazky alebo len tak pre zábavu. Mirka však tvrdí, že niektorí ľudia ich hádžu do jedného vreca.
"Neraz sa pri nás zastavia hlavne dôchodcovia a pýtajú sa, či máme povolenie, čo to tu robíme a podobne. Ale máme aj pozitívne odozvy," s úsmevom tvrdí mladá umelkyňa.
Aj umelecký pár
Mirka k štetcu a farbám inklinovala odmalička, výtvarné umenie aj študuje. Najprv sa to začalo maľovaním rôznych motívov kamarátkam na rifle. Vďaka talentu si dokonca našla aj priateľa Ľuboša, s ktorým tvorí pár dva roky.
"Svoje práce zverejňujem na internete, on zareagoval a ohodnotil moje diela, ja zase na oplátku tie jeho. Stretli sme sa osobne a hneď sme si sadli aj ľudsky," spomína Mirka.
Práve Ľuboš je uznávaným grafiťákom a motivoval ju. Dnes sú stabilný umelecký pár a spoločne pracujú aj na zákazkách.
Umenie, ktoré je fyzicky náročné
Mirkinou doménou sú ľudia, ich portéty, sústreďuje sa na charaktery. "Rada skúmam ľudí a potom ich maľujem. Po výtvarnej stránke ma viac ako objekty lákajú ženy. Majú jemnejšie črty tváre ako muži, náročnejšie sa preto zobrazujú," opisuje umelkyňa zo Spiša. Z farieb zase uprednostňuje veselé tóny, ako zelená, tyrkysová či oranžová.
Graffiti je však aj fyzicky namáhavá činnosť. Mirka hovorí, že neraz ju od držania sprejov bolia ruky, svoje robí aj zápach niektorých farieb.
Zo začiatku musela bojovať aj s bolesťami hlavy či fyzickou nevoľnosťou. Neraz pracujú aj v rôznom počasí, hlavne keď ide o zákazku. Grafiťáci totiž tvoria hlavne vonku.
Chýba jej kolegyňa
Mirka je nútená kvôli svojmu koníčku pohybovať sa hlavne v spoločnosti mladých chlapcov. Hovorí, že žena kolegyňa jej chýba.
"Inak sa prejavujú pri graffiti muži a inak ženy. Muži volia temnejšie farby, sú aj expresívnejší. Chýba mi kolegyňa, aby som mohla porovnávať štýl práce a rada by som mala aj konkurenciu, tá totiž motivuje k lepším výkonom," hovorí.
O mužoch kolegoch sa všeobecne vyjadruje s úsmevom. Je vraj zaujímavé sledovať ich, ako tvoria a zároveň stíhajú všímať si pekné okoloidúce dievčatá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
