Výnimočné sú tým, že dokážu bez potravy prežiť aj 500 dní a sú odolné voči vysokej radiácii. Znášajú tisícnásobne väčšie dávky, ako človek. Sú to zrejme jediné živočíchy, ktoré sú schopné prežiť aj výbuch atómovej bomby.
Na poslednom článku tela majú bodec s dvoma jedovatými žľazami, ktorý využívajú nielen pri útoku či obrane, ale aj pri rozmnožovaní. Posledné dva články ich nožných hmatadiel sa pretvorili v klepetá. Pohyb koristi vnímajú ako chvenie, ktoré zachytávajú zvláštnymi orgánmi na brušku.
Zvláštnosťou tohto nočného tvora je, že mláďatá sa rodia živé, čo je medzi pavúkovcami ojedinelé - ostatné sa liahnu z vajíčok. Škorpióny sa vyznačujú aj inými schopnosťami. Samice niektorých druhov nosia svojich potomkov prvé dva týždne na chrbte, hoci ich je aj 20 a viac.
Pravé škorpióny sa najhojnejšie vyskytujú v tropických oblastiach sveta. Bodnutie druhov, žijúcich v Európe, je pre človeka neškodné, ale africké, indické či mexické môžu po bodnutí spôsobiť smrť. Zvyčajne na človeka neútočia, ale rýchlo bodnú, keď ich chytíme alebo podráždime. Je to vždy vtedy, keď pocítia nebezpečenstvo alebo chcú získať potravu. Živia sa hmyzom a pavúkmi, z ktorých vyciciavajú telesné šťavy.
Po ľúbostnom akte partnera zožerie
Stupeň jedovatosti nezávisí od veľkosti. Pomerne malé jedince, ktoré dosahujú 6 až 7 centimetrov a vyskytujú sa pri Stredozemnom mori, majú omnoho nebezpečnejší jed, ako obrovské, dlhé až 23 cm. Výlučok jedovatých žliaz využívajú k ochromeniu koristi. Samičky sú väčšie než samčeky a majú plnšie bruško. Osud samca je zvyčajne spečatený. Po spárení, ktorému predchádza akýsi ľúbostný tanec, partnerka často zabíja svojho partnera. Odhryzne mu hlavu a zožerie ho celého. Tu platí do dôsledkov, že láska ide cez žalúdok.
Mláďatá sú po narodení biele, farbu rodičov nadobudnú až po opakovaných zvlieknutiach. Púštne škorpióny sú svetlejšej pieskovej farby, tmavohnedé alebo čierne obývajú predovšetkým lesnaté oblasti či húštiny. Pandinus imperator po ožiarení ultrafialovým svetlom veľmi pekne do zelena svetielkuje.
Väčšina európskych škorpiónov meria iba dva až tri centimetre a nie sú nebezpečné. Bodnutie vyvoláva reakciu ako uštipnutie včelou. Na juhu Francúzska a Španielska žije najväčší, osemcentimetrový poľný druh, ktorý však ohrozuje deti, alergikov a kardiakov. Pozorovaný bol aj na Ružíne, kde sa pravdepodobne dostal od Stredozemného mora v batožine nejakého turistu. Najjedovatejší je austrálsky, ktorého jed možno prirovnať k jedu kobry. Smrť nastáva za osem hodín po poranení, keď sa nedostalo postihnutému zavčasu ochranného séra. Žltý útočník sa cez deň zahrabáva do piesku. K stretu s ľuďmi dochádza zvyčajne pri šliapnutí na neho bosou nohou.
Jedy Mexika
Niektoré škorpióny z tropických a subtropických oblastí Ameriky môžu usmrtiť aj koňa. Najviac "štípancov" uštedrili škorpióny ľuďom v Mexiku. Za 10 rokov tam zaznamenali až 170-tisíc poranení, z toho bolo 18-tisíc smrteľných. To, že u nás tieto živočíchy nežijú, neznamená, že sa nemôžu objaviť. Pred niekoľkými rokmi pricestoval smrteľne nebezpečný škorpión do Michaloviec s banánmi z Hondurasu. Bodnutú ženu sa podarilo zachrániť.
Najväčší známy exemplár odchytený vo voľnej prírode pochádza zo západnej Afriky. Meral neuveriteľných 23 cm bez klepiet po špičku chvosta.
Aj keď sú medzi škorpiónmi prejavy kanibalizmu po spárení, voči zástupcom rovnakého druhu nie sú vôbec agresívne. Žijú v početných kolóniach a boli u nich pozorované sociálne prejavy. Zvliekanie absolvujú obklopené ostatnými členmi kolónie, ktorí ho chránia pred drobnými predátormi. Po zvlečení nie sú schopné loviť ani prijímať potravu a nie ešte sa brániť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
