Keďže skôr autor nestíhal, ešte malé obzretie za voľbou prokurátora.
Nie preto, že by ako nový „generálny“ musel byť horší ako iní kandidáti (či dokonca Trnka!), ale pre rolu, ktorú v procese svojho zvolenia napĺňal s takou lojalitou ku garnitúre, čo si ho vybrala, že jeho nezávislosť na nej a na funkcii, ktorú získal (?), môže byť spomínaná len v sarkastickom (parodickom, ironickom) tóne. Čo ešte neznamená, že nemôže vyrásť do funkcie (viď Kováč starší – kto by to na neho pri voľbe povedal?), len pravdepodobnosť je nizučká.
Zásadné je ale povedať, že samotný akt zvolenia v piatok, nad ktorým mnohí dvíhajú obočie a Fico tituluje ako „čierny deň, ktorý sa dá porovnať s nocou dlhých nožov“, je v poriadku. Ústavne je záležitosť čistá a prezident kadí mimo misu, ak sa chystá vymenovanie Čentéša zdržiavať (blokovať). Čisto legalisticky totiž platí, že priebežné opatrenie ÚS nevstúpilo do účinnosti (malo by vstúpiť dnes), takže právne akoby nebolo. A pokiaľ ideme do roviny pravidiel slušnosti resp. demokratických štandardov, tak generálny argument, ktorý prebíja všetko, znie, že parlament nekonal proti zámeru, cieľu predbežného opatrenia, ktorým bolo zabrániť eventuálne neústavnému stavu, čo mohol nastať v prípade verejnej voľby podľa napadnutej novely zákona o rokovacom poriadku. Duch predbežného opatrenia, a teda ani demokracie a právneho štátu, nebol nijako porušený tým, že sa volilo tajne podľa legislatívy, ktorej zachovanie, nezmenenie, sledoval sťažovateľ (Tichý a spol.) napadnutím nového zákona. Vyhlasovanie piatkovej voľby za nedemokratickú a hlasovacie obštrukcie toho Smeru, ktorý kedysi vykrikoval, že „nebránime Trnku, ale tajnú voľbu“, je natoľko absurdné, že keby ešte bolo miesto v múzeu voskových „ficovín“ (nie je!!), tak by stálo hneď pri vchode na zlatom podstavci. Tak.
Absurdnejšie je už len to, že koalícia pol roka terorizovala a denervovala seba i spoločnosť doslova brutálnym ťahom na verejnú voľbu, aby si vyhliadnutú bytosť napokon tajne zvolila jediným možným spôsobom, ktorý dáva prezidentovi teoretickú zámienku nechať prokuratúru naďalej v spároch Trnku a spol. Aj keď vedieť dačo o pozadí politického „dealu“, ktorý po mesiacoch aktivoval „sedemdesiatdeviatku“, by bolo iste zaujímavé a zrejme i poučné (znamená to, mimo iného, že lídri stopercentne vedia, kto sú bývalí „zradcovia“), podstatnejšie je, že najnebezpečnejší vírus rozkladu vládnej koalície, teda delenie moci v oblasti justície, bol zneškodnený. To neznamená, iste, že nešarapatia iné...
Samozrejme, aj keby novely Žitňanskej boli ozaj skvelé (nie sú zlé), reforma ani vyššia vymáhateľnosť práva, nedajbože stíhanie politickej korupcie podľa zásady „padni komu padni“, z toho nebude. Čentéš a služobný kríž, ktorý nesie, pritom ani nie je kľúčový. Na to, aby ste s prokuratúrou niečo urobili, presnejšie mali na to nepatrnú šancu, potrebujete dve veci: Ústavnú väčšinu a šéfa, ktorý prichádza zvonka a nie je zaháčkovaný v sieťach, cez ktoré neprevidia ani tí politici, ktorí sami sú v nich namontovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
