Našťastie som si včas uvedomil, že vôbec nešlo o hydroplán, pretože ten môže pristávať len na vodnej hladine.
Amfíbia alias obojživelné lietadlo
Lietadlo typu Be-200, ktoré na letisku Košiciach dotankovalo palivo pri lete z ruského Taganrogu do Paríža, kde bude exponátom na včera otvorenom aerosalóne, nie je totiž hydroplán, ale tzv. amfíbia čiže obojživelné lietadlo. Amfíbie môžu vzlietať z dvoch „živlov“, z pozemných letísk i z vhodnej vodnej hladiny.
Jeden z dvoch typov
Lietadlo Beriev Be-200 je pritom jedným z len dvoch v súčasnosti vyrábaných typov lietadiel, konštruovaných špeciálne na hasenie veľkých požiarov (druhým typom je kanadský Bombardier CL-415). Týmto lietadlám prischlo v zahraničnej literatúre označenie „water bomber“, čiže vodný bombardér - to je výstižné označenie, pretože tieto lietadlá „bombardujú“ požiar veľkým množstvom naraz vypustenej vody, teda akousi vodnou bombou.
Špecializuje sa na hydroplány a amfíbie
Obojživelné lietadlo Be-200 vyvinula ruská spoločnosť Beriev Aircraft Company, ktorá vznikla z konštrukčnej kancelárie Beriev, založenej G. M. Berievom v roku 1934 v ruskom Taganrogu. Berievov konštrukčný tím sa od počiatku špecializoval na vývoj hydroplánov a amfíbií pre civilné, ale najmä vojenské účely.
Projekt schválili v roku 1990
Vývoj špeciálneho lietadla na boj s lesnými a inými veľkoplošnými požiarmi bol iniciovaný už v roku 1989, ruská vláda projekt „vodného bombardéra“ schválila 8. decembra 1990. Lietadlo bolo vyvíjané v spolupráci s firmou Irkut, ktorá bola zodpovedná za prípravu a začatie výroby. Model lietadla bol predstavený na parížskom aerosalóne (Paris Air Show) pred desiatimi rokmi.
Koncepcia prevzatá z typu Be-40
Pre typ Be-200 zvolená rovnaká základná koncepcia, akou sa vyznačuje vojenská amfíbia Be-40, ktorá však zostala vo fáze prototypu. Už na prvý pohľad isté špecifiká tejto koncepcie: je to najmä „člnový“ tvar spodnej časti trupu, pomocné plaváky na koncoch krídiel, ale najmä nezvyklo umiestnené motory. Tie sú položené na hornej časti podvozkových gondol, tesne za koreňmi krídiel.
Krídla chránia motory
Účel takejto koncepcie je zrejmý, keď sa na lietadlo pozrieme zboku: krídla pri vzlete z vodnej hladiny dobre chránia motory pred prípadným nasatím vody, čo by spôsobilo ich zničenie a prípadne aj haváriu lietadla. Trup je nezvyklo ukončený zvislou hranou, chvostové plochy majú tvar písmena T. Prvý vzlet prvého prototypu lietadla Be-200 z pozemného letiska sa mal uskutočniť v roku 1997, napokon sa tak stalo až 24. septembra 1998. Potom lietadlo preletelo z Irkutska (kde sídli firma Irkut) na Sibíri do ruského Taganrogu, kde sa 10. septembra 1999 uskutočnil prvý vzlet z vodnej hladiny.
Európske turné v roku 2002
V roku 2002 absolvovalo lietadlo turné po Európe, pri ktorom boli schopnosti lietadla demonštrované potenciálnym odberateľom vo Francúzsku a Grécku, teda v krajinách s častým výskytom veľkých lesných požiarov. Marketingová štúdia, ktorú vykonala firma Irkut v spolupráci s koncernom EADS (materský koncern spoločnosti Airbus), ukázala, že na svete existuje v budúcich dvoch desaťročiach potenciálny trh až na 320 lietadiel tohto typu.
Dodané ministerstvu pre mimoriadne situácie
Prvé sériové lietadlo, verzia Be-200ES, vykonalo svoj prvý let 17. júna 2003 a posledný júlový deň bolo dodané ruskému Ministerstvu pre mimoriadne situácie. Podľa informácií na webovej stránke spoločnosti Irkut si spomenuté ministerstvo objednalo sedem lietadiel Be-200ES. Tieto lietadlá zasahujú na požiadanie aj pri lesných požiaroch v iných krajinách.
Hasilo v mnohých krajinách
Stalo sa tak už napríklad v Taliansku (v rokoch 2004-2005), Portugalsku (2006-2007), Grécku (2007) a v Indonézii (2006). V roku 2008 bolo lietadlo Be-200 dodané prvému zahraničnému odberateľovi (do Azerbajdžanu). Šance na to, že si amfíbiu Be-200 objednajú aj ďalšie krajiny, sa zvýšili po tom, čo lietadlo získalo (v septembri 2010) certifikáciu od európskej agentúry EASA. Lietadlo typu Be-200 má rozpätie krídiel 32,78 m, dĺžku 32,05 m a výšku 8,9 m. maximálna vzletová hmotnosť pri štarte z bežného letiska je 41 ton, pri štarte z vodnej hladiny je to až 43 ton.
Nádrže na 12 ton vody
Na štart z vody potrebuje lietadlo vodnú plochu dlhú aspoň 2 300 metrov a hlbokú 2,6 m, pričom vlny nesmú byť vyššie ako 1,2 m. Na manévrovanie vo vode slúži vodné kormidlo. V spodnej časti trupu lietadla je osem nádrží, ktoré dokopy pojmú až 12 ton vody. Okrem toho sú tam nádrže celkového objemu 0,8 metra kubického na chemický spomaľovač (retardér) horenia. Vodu lietadlo naberá počas pohybu na hladine rýchlosťou 150 až 190 km/h, pričom celé množstvo naberie len za 14 sekúnd.
Vypustenie naraz alebo postupne
Nad požiarom možno vodu vypustiť buď jedinou „salvou“, alebo dvomi až ôsmimi postupnými menšími vodnými „bombami“. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory D-436TP s ťahom po 73,6 kN. Maximálna rýchlosť lietadla je 680 km/h, cestovná rýchlosť je okolo 550 km/h. Veľkou výhodou lietadla je jeho možná rýchla premena na iné účely, než je hasenie požiarov. V lietadle možno napríklad prepravovať 40 zranených na nosidlách, prípadne náklad hmotnosti 6,5 tony či 68 cestujúcich.
Z aerosalónu na juh Francúzska
Dvojčlenná posádka má k dispozícii moderné digitálne prístrojové vybavenie so šiestimi veľkými displejmi (152 mm x 203 mm) na báze tekutých kryštálov. Z Taganrogu do Paríža cez Košice letelo lietadlo Be-200 s ruskou poznávacou značkou 21512 (výrobné číslo 7682000003). Typové označenie na trupe uvádza, že ide o model Be-200ČS (písmená Č a S sú samo〜zrejme v azbuke). V zahraničnej literatúre sa tento model označuje Be-200ES. Výrazy ČS a ES majú pritom úplne rovnaký význam: ČS je skratka výrazu „črezvyčajnije situacije“, skratka ES znamená „emergency situations“, teda mimoriadne či núdzové situácie. Ako nám povedala posádka lietadla, po skončení parížskeho aerosalónu poletia so svojím lietadlom do južného Francúzska, kde sa často vyskytujú lesné požiare.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
