Ide o umelé prvky, ktoré vznikli v podstate zrazením sa jadier ľahších prvkov vo výkonnom urýchľovači častíc. O ich možnej existencii nemal muž, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu, ani potuchy. Dmitrij Ivanovič Mendelejev.
Mendelejev (v zahraničnej literatúre obvykle uvádzaný ako Mendeleev) sa narodil 8. februára 1834 v malej dedinke pri ruskom meste Toboľsk, a to ako najmladšie z 11 alebo až 17 detí (pramene sa líšia). Vo veku 13 rokov po smrti svojho otca a vyhorení továrne svojej matky začal Dmitrij navštevovať gymnázium. V roku 1849 sa schudobnená rodina presťahovala do Petrohradu, kde v roku 1850 začal navštevovať pedagogický inštitút.
S tuberkulózou na Krym
Po vyštudovaní mu diagnostikovali tuberkulózu, čo ho prinútilo odísť na Krym, kde sa stal hlavným chemikom na gymnáziu v Simferopoli. V roku 1856 sa úplne uzdravený vrátil do Petrohradu. V období rokov 1859 až 1861 sa Mendelejev venoval v Paríži výskumu v oblasti hustoty plynov a u G. R. Kirchhoffa v Heidelbergu sa zaoberal spektroskopiou, ktorá bola vtedy novou experimentálnou metódou.
Prispel k zlepšeniu výroby vodky
Už vtedy predpovedal existenciu tzv. kritického bodu plynov. Vo svojej doktorskej práci sa Mendelejev zaoberal zmesami vody a alkoholu a spolu s ďalšími prácami prispel k zlepšeniu metód výroby ruskej vodky. V roku 1865 (niekde sa uvádza 1863) sa stal profesorom chémie na Technologickom inštitúte v Petrohrade a v roku 1867 profesorom na petrohradskej univerzite. Do roku 1871 vybudoval v Petrohrade medzinárodne uznávané centrum chemického výskumu.
Zaviedol metrickú sústavu
Pre rozpory s vládou (kvôli obmedzovaniu autonómie univerzít) však musel Mendelejev v roku 1890 univerzitu opustiť. Svojím zmýšľaním bol Mendelejev liberál, ktorý neustále kritizoval cársku vládu za politické represálie a prebujnenú byrokraciu. V tom istom roku mu londýnska kráľovská spoločnosť (Royal Society) udelila prestížnu Copleyho medailu.
V roku 1893 bol menovaný riaditeľom Úradu mier a váh. V tejto funkcii sa zaslúžil o zavedenie metrického systému v Rusku a o vypracovanie nového štandardu na výrobu vodky, podľa ktorého musí obsahovať 40 % alkoholu. Málo sa vie, že Mendelejev bol otcom ruského ropného priemyslu. V 60. rokoch 19. storočia navštívil ropné polia pri Baku a v roku 1876 z poverenia ruskej vlády študoval ťažbu ropy v USA. Po návrate domov vypracoval odporúčania pre ťažbu v Rusku a pomáhal pri výstavbe prvej ropnej rafinérie. Svet však Mendelejeva pozná najmä ako tvorcu periodickej sústavy prvkov.
Všimol si periodicitu vlastností
Pri klasifikácii vlastností vtedy známych chemických prvkov si Mendelejev všimol, že isté vlastnosti sa periodicky opakujú. Odtiaľ bol už len krok k zostaveniu tabuľky, v ktorej boli prvky, zoradené podľa relatívnych atómových hmotností, roztriedené do skupín s porovnateľnými vlastnosťami. Svoju prvú tabuľku prvkov publikoval v roku 1869 v časopise Ruskej chemickej spoločnosti, o rok neskôr publikoval podrobnejšiu tabuľku v práci, nazvanej Prirodzená sústava prvkov. V tabuľke boli ešte prázdne miesta, prislúchajúce vtedy ešte neznámym prvkom.
Predpovedal vlastnosti neobjavených prvkov
Genialita Mendelejeva spočíva v tom, že predpovedal fyzikálne a chemické vlastnosti týchto prvkov, ktoré pomenoval podľa ich najbližších susedov, použijúc zo sanskrtu prevzatú predponu eka (išlo o ekakremík, ekahliník a ekabór). Mendelejev triumfoval nad svojimi neprajníkmi, keď prvky s takýmito vlastnosťami boli napokon objavené (ide o prvky, dnes nazývané germánium, gálium a skandium).
Nobelovej ceny sa nedočkal
Napriek tomuto úžasnému objavu nedostal Mendelejev nikdy Nobelovu cenu za chémiu, hoci bol dva razy (1906 a 1907) nominovaný. O jeho vážnosti vo svete chémie však svedčí, že za svojho člena si ho zvolilo 90 zahraničných akadémií vied.
Dva razy ženatý Mendelejev zomrel na následky chrípky 2. februára 1907 v Petrohrade. Po Mendelejovi je pomenovaný kráter na Mesiaci a 101. prvok „jeho" tabuľky nesie meno mendelevium.(Md), umelo pripravený v roku 1955.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
