Súc v obkľúčení afér typu prokurátor či grécke dlhy, kauza naozaj nevyzerá, že by mala otáčať slovenským vesmírom. Avšak zastaviť sa treba. To, že spätné zrkadlo, do ktorého občas nazrieme, je dôležité, je jeden z odkazov Jána Langoša. Netreba byť znalcom čínskych prísloví, aby sme tušili, že ten, kto nepozná svoju minulosť, sa horšie vyzná aj v prítomnosti a vystavuje sa väčšiemu riziku omylnej budúcnosti (alebo tak nejako). ÚPN takpovediac prežil svoju klinickú smrť za bývalej vlády. Aj neskrývané averzie voči Langošovi (Fico: „Nech je zem ľahká tomuto pánovi, ja som mu neveril ani pol slova, určite sa manipulovalo so zväzkami ŠtB") priviedli pred pár rokmi ÚPN na prah zániku. Najmä však fakt, že jeho poslaním je mapovať režimy, z ktorých odkazu mnohí potentáti Smer-SNS-HZDS nasávali materské mlieko tak, že to na nich zanechalo trvalú pečať... .
Nech už bol teda Ivan Petranský nominantom kohokoľvek (SNS!!), už len tým, že sa vyskytol v správnej chvíli na správnom mieste, sa významne zaslúžil, že ústav vôbec prežil. To je skrátka fakt. Keby sa dopustil niečoho explicitne kontraverzného, nemorálneho či nekompetentného, o čom prebieha vzrušená verejná debata, tak by sa dalo rozumieť, že politická moc, resp. kruh poradcov premiérky Radičovej, túži po zmene. A akosi „en pasant" volia cestu rekonštrukcie (novelizácie) zákona. Nič takého však nie je v dohľade. Ani nebolo. Voči Petranskému a jeho vedeniu existuje veľa takzvane odborných námietok. Napríklad, že skúmanie ktorej z dvoch zločinných totalít, čo Slovensko postihli, viac uprednostňuje. Alebo, aké zafarbenie majú-nemajú práce, ktoré ústav publikuje. A veľa podobného.
Nebol by problém ani postaviť sa dokonca na obranu Petranského. Či nebanálnym faktom, že po ÚPN, na rozdiel od kvanta iných úradov, vidieť aj nejakú robotu, či poukazom na rozhovor, v ktorom sa sťažuje, že „prokuratúra hádže podnety ÚPN do koša", kde je cítiť pomerne integrovaný názor na justíciu, pred ktorým sa dá iba „smeknúť"... Nejde však o polemiku napr. s Petrom Zajacom, ktorého výhrady si iste zaslúžia sluchu. Autor nevidí dosť hlboko, aby vyriekol kvalifikovaný súd. Vie však inú vec, podstatnejšiu. V projekcii, kde i po roku defilujú takí šoumeni ako Blanárik, Veszelei (ochrana údajov), Benkovičová a pod., sa starosť o tento ÚPN javí jednoducho prapodivne. Netreba rozoberať každú inštitúciu len preto, lebo my sme vyhrali voľby... A nejaký liberálny (či aký) prúd v historickej obci má iný názor na štyri publikácie ústavu než prúd, hm, národnejší. A, azda, vetrí trafiku pre akademika, ktorému, napriek slušnému komunistickému vzdelaniu, beží v SAV smiešny tabuľkový plat... No. Nevidieť jeden seriózny argument za zmenu zákona po Langošovi. Možno sa ešte objaví, avšak ak chlapec má mandát, nech doslúži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
