V horšom prípade, ak spustí motyka, uvidíme aj rodeo, aké vysielajú občas zo Španielska či Grécka. To nie je ani pol srandy. Po tom, čo pražský súd zrušil predbežným opatrením ako nezákonný štrajk (nebol nahlásený tri pracovné dni vopred), ktorý vyhlásili na včera, dostali dopravní odborári krvavé oči a na štvrtok ohlasujú dokonca "živelné blokády". V takej Prahe, kde k totálnej skrumáži s kolapsom premávky nepotrebujete ani blokádu, len jednu upchatú menšiu križovatku, to je ako vyhlásenie výnimočného stavu. Vládu, ktorá ohlasuje, že urobí všetko, aby zabránila "brať nevinných občanov za rukojemníkov", môže štvrtok, ak dôjde k väčšiemu bordelu či násiliu, stáť hlavu. Niežeby inak jej vydržala na krku ešte dlho...
Je možné povedať, že Nečas a spol. si môžu za to sami, lebo zabahnení škandálmi a politicky rozglejení pretláčajú parlamentom reformy, aké by si dovolila iba konsolidovaná, silná koalícia, vedomá si spoločenskej podpory. Ani táto pravda však neuberá z podstaty, že štrajk je čisto politický, celkom otvorene zameraný proti krokom vlády, ktorej mandát je demokratický a legitímny. Teda nejde o platy, ani kolektívne vyjednávanie či bezpečnosť pri práci, ale nátlakovú akciu, keďže údajne im vláda nevyšla dostatočne v ústrety na rokovaniach.
Ak obídeme pondelkovú nezákonnosť, všetko je pritom kóšer. Zastavenie železnice na 24 hodín i hromadnej dopravy v najväčších mestách je v poriadku z ústavy, z ktorej majú odbory právo znepríjemniť život nielen zamestnávateľom v boji za mzdy (či čo), ale celému štátu, ak bojujú za "hospodárske a sociálne práva". To nie je špecialita Česka, ale z "Európskej sociálnej charty" celej EÚ a skvele ukazuje, prečo sa v európskych demokraciách presadzujú základné rozumné (záchranné) kroky čoraz zložitejšie. Vlády, len čo sa k čomusi, napr. zvýšeniu dôchodkového veku, DPH či odkloneniu troch percent odvodov do fondov, odhodlajú, padajú na popularite. Pod existenčným tlakom politického prežitia sa rozkladajú, slabnú, a kým zákony dolezú do parlamentu, sú roztrhané hlasom ulice.
Reč je pritom o tom Česku, kde voľby presne pred rokom vyhralo heslo "rozpočtovej zodpovednosti", resp. nie "gréckej ceste". A je to reč o tom Česku, kde sa na rozdiel od iných (radšej nebudeme menovať) zvyšujú reálne mzdy v súkromnom sektore, inflácia je nizučká a priemyselná výroba rastie. Nikto nikomu neberie predčasné, výslužné a invalidné dôchodky, ako sa chystá napr. práve Orbán v Maďarsku (tiež budú štrajky, ale aspoň vidieť dôvod). Ani nikto v Česku neznižuje o desať (dvadsať) percent penzie a mzdy, ako v Grécku, Portugalsku, Lotyšsku a pod. Najpozoruhodnejší na "sociálnom proteste" českých odborov je práve fakt, že nemajú žiadny súvis s ekonomicko-sociálnou realitou, ignorujú stav sveta a Česka v ňom. Horšie je, že nejde len o Česko, toto je evolučná pasca demokracií, ktoré silné záujmové skupiny, zápasiace o stravenky pre členov a platy pre lídrov, vrhajú do špirály nekontrolovateľných dlhov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
