Krásne prostredie s nádychom romantiky, dýchajúce na každom mieste nostalgiou za niečím, čo je staré a úctyhodné. Deti s bázňou hľadiace na exotické zvieratá. Na zlomok sekundy vypočítané pohyby a triky. Každé zaváhanie sa môže zvrtnúť na udalosť s nešťastným koncom. Fanfáry a vibrujúce bicie. Predstavenie sa začína, ráčte vstúpiť do manéže. Lepšie povedané - do jej zákulisia.

KOŠICE. Cirkus je samostatný mikrokozmos, v ktorom všetko funguje, pracuje, oddychuje, cestuje, žije s menšími odchýlkami ako v bežnej realite. Akurát v ňom majú ľudia na seba viac času. Dodržiavajú prísnu disciplínu a žijú striedmo. A zaujímavý je práve ich súkromný celodenný život. V Cirkuse Humberto sa pohoda snúbi s radosťou zo života. To všetko je potrebné vidieť za výkonmi v manéži.

Cirkus vchádza do mesta

Ešte predtým, než cirkus zakotví na stanovenom mieste, je potrebné vybaviť fúru formalít. Počnúc magistrátom mesta, končiac majiteľmi pozemkov. „Nie v každom meste sa nám podarí vystupovať. Napríklad v Prešove sa stalo, že sme mali objednaný termín, ale radnica pred nás vpustila dva cirkusy. Potom sa stáva účasť ďalšieho bezpredmetná," ozrejmuje syn majiteľa Humberta Hynek Navrátil ml.

Sezóna sa pre kočovných umelcov začína spravidla na jar a končí pred začiatkom zimy. Veľa závisí aj od počasia. „Našimi najväčšími nepriateľmi sú voda, sneh a vietor. Neviete si predstaviť, aké problémy sú potom s terénom, autami, vozmi, stanom," tvrdí Hynek.

Cvičia, cvičia, naberajú silu

Bez prípravy neexistuje patričný výsledok a v prípade svetiel manéže to platí dvojnásobne.

„Cvičiť drezúru slonov som musel päť rokov. Teraz je to pre mňa hračka, strávim tým denne polhodinku. Viac starostí mám s ich kŕmením a čistením," uvádza Nemec Alois, angažovaný cirkusom aj s rodinou.

Súhlasia i ďalší. „Drezúru medveďov som trénoval dva až tri roky, dnes s nimi strávim polhodinu štyrikrát do týždňa. Aj ony si potrebujú odpočinúť," tvrdí Hynek.

Artisti a žongléri sú na tom podobne. „Najťažšie boli začiatky. Môj dnešný denný tréning obsahuje staré kúsky, musím sa udržiavať v kondícii. Nové kúsky si vymýšľam alebo čosi odkukám aj od konkurencie," priznáva Hynkov bratranec Antonín Navrátil.

Dni oddychu?

Život v cirkuse počas dňa nikdy nie je nudný. „Stále máme čo robiť. Tu oprava, natieranie lavičiek, nájde sa uvoľnená skoba, treba spraviť úpravu klietky, sem-tam si na prechádzku po objekte vyjde lama. Je to veselý život," oznamuje Hynek junior.

Pri prechádzke oddychujúcim cirkusom vchádza človek do iného sveta. „Deň oddychu sa nazýva oddychovým len preto, lebo vtedy nevystupujeme. Inak toho máme strašne veľa," upresňuje Hynek. Cez deň má riaditeľ plno povinností, súvisiacich s propagáciou, vybavovaním záležitostí a platbami.

Umelci si zväčša chodia pozerať mesto, no keď sa zotmie, už sú doma. Na nočné žúrovanie nemajú čas ani chuť.

Pre najmenších je učenie zábavou

Budúcnosťou každého cirkusu sú deti, no nesmú zanedbávať ani školu. „Kedysi existovala tzv. školská maringotka, kde sa učili všetky deti spoločne. Dnes je to tak, že v septembri dostávajú presné osnovy, na základe ktorých sa učia 'doma'. Samozrejme, pod dozorom matiek. V júni absolvujú rozdielové skúšky a postupujú do ďalšieho ročníka. S učiteľmi sa komunikuje cez internet. Tak som zmaturoval aj ja," uvádza Antonín.

To platí hlavne pre cudzokrajných. Našinci zvyknú deti prihlasovať do škôl podľa toho, kde sa práve nachádzajú.

Okrem školy sú deti zamestnávané cvičením jednoduchých úkonov. Tu už preberajú štafetu artisti. „Učíme ich radi, je to poučné aj pre nás. Podľa toho, ako nám dovoľuje voľný čas. Doobeda, poobede či večer," vysvetľujú bratranci Navrátilovci.

Ženy toho majú najviac

Sedí v pokladnici, šoféruje, pomáha pri stavaní stanu, osvetľuje predstavenia a sem-tam namaľuje nejakú lavičku. Reč je o Adamovi, ktorý si navyše v zime privyrába rozvozom detí. „U nás sa človek nenudí. Máme síce voľné dni, no pravdupovediac, stále sa nájde nejaká práca," vysvetľuje Adam.

„Stan majú na starosti tzv. "tenťáci", no pri balení a stavaní sa pridá každá ruka," oboznamuje Hynek.

Ženský element je tak ako všade najdôležitejší. Osoby nežného pohlavia varia, perú, plátajú diery na roztrhaných kombinézach či v plátne stanu, jednoducho uľahčujú všetkým život. Predovšetkým sa venujú deťom. „Treba sa s nimi hrať, dávať na ne pozor, učiť sa s nimi," rozpráva jedna z mamičiek.

Internet prenikne všade

Väčšina ľudí má o cirkuse vžitú predstavu o starých maringotkách, v ktorých prakticky nič nie je. Dnešok je radikálne odlišný.

„Bývame v prívesných vozoch, v ktorých je všetko. Krásne zariadený interiér, špičková kuchyňa, sprchy, kúpeľňa, počítač s internetom, televízia so satelitným príjmom," opisuje Hynek.

Elektrina sa zvykne napájať z najbližšej zásuvky, vodu zabezpečuje hydrant a za obidve položky platí cirkus faktúru. Ohrev majú na starosti plynové bomby. Toalety sú v spoločnom prívese.

Tradície sa ctia

Trasa je stanovená dlhý čas vopred. Treba prihliadať hlavne na to, či si jednotlivé „podniky" nebudú konkurovať. „Humberto má dlhú a slávnu tradíciu, ktorá zaväzuje. Preto ponúkame divákom náročný program a bohatý zverinec," tvrdí Hynek.

Veľký podiel na popularite ich mena má určite aj televízny seriál, nakrútený podľa knihy Eduarda Bassa na konci 80. rokov. „Môj strýko a vtedajší zamestnanci na výrobe spolupracovali ako kaskadéri. Pre zaujímavosť, aj v jednej scéne, kde v klietke krotí levy herec Jaromír Hanzlík," tvrdí so smiechom nádejný artista a krotiteľ medveďov Hynek.

Zvieratá na prvom mieste

Bez zvierat by nefungoval život v žiadnom cirkuse. Venujú im prvoradú pozornosť. „Vstávame ráno o siedmej, najprv musíme nakŕmiť zvieratá, až potom sa môžeme starať o seba," tvrdí hudobník Vítězslav, ktorý má na starosti aj kone.

Veľký priestor objektu zaberajú balíky sena, ktoré si vozia so sebou. Surové mäso sa kupuje na mieste, no je príliš drahé. „Ak máme slony, nemôžeme si vziať tigre a levy, ktoré zožerú denne sedem kilogramov mäsa," tvrdí riaditeľ Hynek Navrátil st.

Cirkus nás čoskoro opustí, no príde zase

Balenie a presun na iné miesto predstavuje dlhodobý proces vo viacerých fázach. „Najdlhšie trvá zbalenie stanu, 'tenťáci' sa zapotia a prichádza rad na naloženie zvierat. Najprv presúvame stan, až potom ideme my," tvrdí pracovitý Hynek.

Aj keď naposledy bol Humberto v Košiciach pred štyrmi rokmi (bude tu ešte týždeň), možno nabudúce príde trochu skôr. „Cirkus vždy bol a vždy bude," verí optimisticky Hynek Navrátil junior.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.