Dôležitosťou ho stavajú do jednej fronty s Barrettom, Lennonom, Hendrixom či Zappom. Na rozdiel od nich je však stále nažive a nedávno mu pribudol na chrbát siedmy krížik. Bob Dylan.
Napriek Dylanovej dôležitosti a ďalekosiahlemu významu zostáva pre ľudí jeho vnútorný svet záhadou. Novinári od neho zvykli dostávať len alegorické vety, resp. si z nich čestný nositeľ doktorátu za hudbu robil srandu. Každopádne čítať rozhovory s ním je strašne náročné.
„Stratil som lásku a začal piť. Raz som sa prebudil, precestoval polovicu USA a v Omahe sa ma jeden chlapík opýtal, či chcem byť hviezdou. Čo som mal odpovedať?" opísal začiatok svojej kariéry. Tak sa stal hviezdou. Veľkou činmi, obdivuhodnou skromnosťou. A slovami, ktoré si ľudstvo zrejme zapamätá ešte po mnoho ďalších generácií.
Meštiak telom i dušou
Folk na rozdiel od country vždy bazíroval na pocitoch a výpovediach mestského človeka. Navyše, mladý Robert Allen Zimmerman prežil detstvo v menších provinčných mestečkách Minnesoty. „Písať som začal v ôsmich, hrať na gitare v desiatich rokoch," prezrádza.
Po presťahovaní do New Yorku sa jeho život mení zásadným spôsobom. Pre osamelého tuláka s harmonikou a gitarou sa urbanistické prostredie stalo nielen v začiatkoch živnou pôdou, na ktorej pestoval nápady a myšlienky po celý život. V Greenwich Village v roku 1962 debutoval zbierkou zhudobnených básní. Originalitou nevynikal, tá mala prísť až o tri roky neskôr. Presne vtedy, keď sa vydal na dráhu rockera.
Rockerom z donútenia?
Tá sa začína v roku 1965 legendárnym newportským koncertom, kde ho folkeri vypískali, rockeri vyniesli do nebies. „Protest nie je to, o čo sa v živote snažím," uviedol na margo incidentu, „prestal som robiť všetko, čo má nejaký dôvod byť napísané a motív byť zaspievané".
Novopečený rocker jednoducho rezignoval na písanie prvoplánových textov, ktoré útočia a povedia na prvýkrát všetko do očí. Rozhodol sa písať v alegóriách a inotajoch. „Moje prvé balady zvykli nazývať skladbami vášnivého protestu, no odovzdávanie nejakých posolstiev už pre mňa nie je podstatné. Hrám a píšem čokoľvek, čo musím písať a hrať," opisuje svoje myšlienkové pochody. „Pri písaní skladieb som sa od Woodyho Guthrieho naučil toľko, ako od Cézanna. Woody je folkový spevák, ja určite nie," vyhlásil.
Osobitý za každých okolností
Fanúšik poézie Dylana Thomasa nad svojím pseudonymom dlho nepremýšľal. Dnes si asi ťažko vieme predstaviť slovné spojenie „zimmermanovský" výraz. Skôr nám do úst sadne termín „dylanovský" prejav, charakteristický na prvý pohľad flegmatickým, takmer nezúčastneným polospevom. V niektorých chvíľach majú poslucháči pocit, že Dylan nespieva, ale iba rozpráva. Jeden zo živých dôkazov toho, že na umenie nepotrebuje byť človek školený či technicky bezchybný. Stačí si nájsť správnu a v rámci možností originálnu polohu, držať sa jej a zdokonaľovať.
Úspech u Dylana sa dostavil možno i preto, že z jeho hlasu sála vrúcny cit, text má neuveriteľnú hĺbku a posolstvo jeho umenia sa nesie v znamení základných ľudských princípov. Ľudský je Dylan za každých okolností. Prejavom, cítením, konaním. „On je dobrý gitarista, myslím si, že to trochu naschvál robí na 'kriváka'. Že sa hrá ako malé decko, skúša to vždy zahrať trochu inak a naučil to aj svoju kapelu. Ale preto sú jeho koncerty vždy také svojské," tvrdí Ďuďo z Hexu.
Umelec mnohých tvárí
Dylan sa jedným z najväčších stal v zlatých 60. rokoch. To, že sa nedal zlákať ideológiou „detí kvetín", mu zachránilo život. Namiesto toho sa radšej dal na kariéru autora večných hymien. Kritici sa dodnes nevedia zhodnúť na tom, či je jeho najlepším počinom Highway-61 Revisited alebo Blonde on Blonde, no podľa magazínu Rolling Stone obidve patria medzi 10 najlepších rockových kusov.
Svetoznámy Američan sa okrem hudby venuje i písaniu, maliarstvu a okrajovo aj herectvu. To ho sprevádza prakticky od začiatku kariéry, no dodnes je na jeho konte len 7 filmov.
V roku 1963 si strihol prvú menšiu úlohu v televíznom filme Blázinec na Castle Street, no legendárnou sa stala až o desať rokov neskôr jeho postava Aliasa v kontroverznom westerne Pat Garrett & Billy The Kid. Posledný zárez v jeho filmografii sa viaže k roku 2003, keď stvárnil hlavnú úlohu v Masked and Anonymous, príbehu o spevákovi, prepustenom z väzenia. Ako herec by sa síce neuživil, no ide o snahu nadmieru sympatickú. Na druhej strane, jeho skladby zdobia celú plejádu filmov od najväčších trhákov typu Forrest Gump po nezávislú tvorbu.
„Sousedovic bejby Milena je celá blbá do Boba Dylana"
Kto iný by mohol lepšie charakterizovať vzťah medzi mužom a ženou, ak nie svojrázny filozof? „Myslím si, že ženy vládnu svetu. Žiadny muž nikdy neurobil nič, čo by mu žena buď nedovolila alebo nepovzbudila ho urobiť," konštatuje lakonicky.
Nedá sa nič robiť, bol dvakrát ženatý a rovnako tak aj rozvedený. „Nemôžeš byť v jeden čas rozumný i zamilovaný zároveň," tvrdí s humorom. Jeho súčasným domovom je Malibu, kde mu spoločnosť zjavne nechýba. Ak nie je práve na turné.
Jeden z najväčších
Koľko ľudí na svete tento fenomén ovplyvnil? Spočítať ich by určite predstavovalo sizyfovskú námahu, počínajúc Vysockým a končiac Springsteenom. U nás nie je situácia o nič prehľadnejšia, pretože ju komplikuje to množstvo raných „bigbiťákov", trucujúcich folkových rebelov a osamelých bluesmanov. „Dylan je môj kôň, jeho Modern Times úplne milujem," priznáva Whisky zo Slobodnej Európy.
Mali by sme v Československu Kryla, Mertu, Třešňáka a ďalších kritikov socialistických pomerov? Bez Dylana ťažko.
Pirátstvo je zakázané
Hrdina odvedľa je držiteľom viacerých prvenstiev, no medzi jeho najväčšie tromfy patrí spustenie lavíny bootlegov - pirátskych nahrávok. Dnes ide o bežnú vec, no hovoriť o nej na konci 60. rokov? A predsa Great White Wonder sa ním stal a dnes je považovaný za prvý rockový bootleg vôbec. Spolu s Grateful Dead je Dylan umelcom, ktorý má „na svedomí" najviac nahrávok na čiernom trhu. V roku 1966 vznikol i pirátsky videozáznam Eat The Document. Kto by nedal aspoň minimálnu finančnú sumu za to, aby videl a počul Boba v časoch najväčšieho rozkvetu jeho tvorivých síl?
Pacifista na bicykli
Najlepšia éra pesničkára sa takmer navlas kryje s vojnou vo Vietname. Rodený pacifista s ňou nikdy nesúhlasil a tvrdo bojoval za jej zastavenie. No 35 rokov po jej skončení si v spomínanej krajine napokon zahral. Niektoré skladby však kvôli textom musel vynechať. Tieto problémy minulý rok v Bratislave určite nemal. Na Slovensku počas jeho éry žiadna vojna so Spojenými štátmi nezúrila a niektorí šťastlivci ho mohli vidieť napríklad aj spokojného prechádzať sa na bicykli pri Dunaji.
Svet bez Dylana? Nikdy!
Skutočne, jeho názory sú podnetné. Je zaradený medzi 100 najvplyvnejších osobností 20. storočia, skupinka priaznivcov lobuje, aby získal Nobelovu cenu za literatúru.
Akým spôsobom si môžeme uctiť dylanovskú filozofiu v súčasnosti? Sú jeho názory v niečom platné? Nuž, mali by byť a možno ešte viac než kedysi. Málokedy vystihne Američan životné pravdy, univerzálne pre celý svet. Už len samotný jeho prejav na verejnosti, ležérny a galantný, zmierňuje hektické tempo 21. storočia. „V prvom rade som básnik, až potom muzikant. Žijem ako básnik a tak aj zomriem." Napriek jeho vysokému veku netreba zúfať. Dylan zostane živý večne.
Autor: dnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
