Aj napriek tomu, že si prešiel obrovským peklom, nikdy neprestal snívať svoj sen. Zo židovského chlapca sa stal uznávaný umelec. A pred pár dňami aj čestný občan mesta Kežmarok.
KEŽMAROK. Sedemdesiatšesťročný umelec sa podpísal svojím nadaním pod veľký počet filmov i seriálov ako herec a neskôr ako režisér. On sám to nevníma ako prácu, ale ako poslanie a možnosť robiť niečo, čo si ako dieťa vysníval.
"Prvú knihu som napísal už ako desaťročný. Ako prvý si ju prečítal môj kamarát. Daroval som mu ju aj s originálnym venovaním od režiséra a herca Juraja Herza. Samozrejme, vtedy sa mi všetci smiali," zaspomínal si umelec.
Najsmutnejšie sú spomienky na detstvo
Režisér to v živote nemal vôbec jednoduché. Najsmutnejšie sú podľa jeho slov spomienky na detstvo.
"Pochádzam zo židovskej rodiny. Na začiatku vojny nás dali pokrstiť, preto sme mali spočiatku pokoj. Otec bol lekárnik, veľmi si ho v meste obľúbili a vážili si ho. Pol roka pred koncom vojny dostal správu, že už nám nepomôže nič. Museli sme sa skrývať. Po troch týždňoch prišla správa, že nám už nehrozí žiadne nebezpečenstvo a že sa môžeme vrátiť domov do Kežmarku. Po návrate nás okamžite zatkli a deportovali do koncentráku. Tam to bolo peklo. Všetci z našej rodiny boli v Osvienčime zavraždení."
Aj v koncentračnom tábore cítil, že tam hore ho mal niekto rád. "Už sme boli na rampe na splyňovanie. Zrazu nás nahnali späť do vagónov a odviezli preč. Nevedeli sme, čo sa stalo. Až neskôr vyšlo najavo, že do nemeckých fabrík krátko pred koncom vojny nedodali plyn. To mi zachránilo život," vysvetlil.
O hrôzach teraz točí filmy
Juraj Herz už natočil jeden film, ktorý opisuje peklo v koncentračnom tábore. Volal sa Zastihla ma noc. "Skoro celý dej sa odohrával v koncentračnom tábore. Točili sme dokonca v bývalej plynovej komore, dali sme to do pôvodného stavu. Viacerí ľudia, ktorí tam hrali, to znášali veľmi ťažko a niektorí aj omdlievali. Ja som sa od toho určitým spôsobom ako profesionál odosobnil," priznal režisér.
Film Habermannov mlyn
V jeho poslednom filme Habermannov mlyn poukázal na podliakov vo vlastných radoch, s ktorými v detstve prišiel do styku on aj celá jeho rodina.
"Presne o to mi išlo. Chcel som ukázať Nemcom, Slovákom a Čechom, že aj medzi nimi v tých časoch žili dobrí a aj zlí ľudia. Presne takto som to ako dieťa zažil aj ja. Nevedeli ste, komu môžete veriť a komu nie. Nie je to len o vtedajšej dobe. Tento problém je tu už dlho. Samozrejme, že môžem použiť niečo, čo som zažil aj ja, ale nepomstievam sa cez filmovú tvorbu. Som profesionál," poznamenal Herz.
Nostalgické spomienky
Návraty do rodného mesta sú vždy niečím zvláštne a ani u režiséra to nebolo inak. "Som tu, v Kežmarku, po osemnástich rokoch. Je to naozaj zvláštny pocit. Som plný nostalgie. Nie je to ten Kežmarok, ako som ho poznal, ale musím povedať, že opeknieva," priznal Herz.
Na otázku, ktoré miesta v Kežmarku mal najradšej, odpovedal s úsmevom: "Najviac času som trávil v kine. Premietač bol môj dobrý známy a z premietacej miestnosti som pozeral všetky filmy, ktoré v kine hrali. Vždy som bol hrdý na svoje rodné mesto. V Kežmarku je najkrajšie to, že kdekoľvek sa pozriete z okna, vidíte Vysoké Tatry, a to je to najkrajšie."
Titul čestného občana ho hreje pri srdci
Juraj Herz je držiteľom veľkého množstva ocenení. Spomenúť môžeme napríklad Zlatú nymfu, ktorú dostal za televízny film Sladké hry minulého léta. Je členom Európskej filmovej akadémie. Titul čestného občana mesta Kežmarok ho príjemne prekvapil. Že existuje takéto ocenenie, to vedel iba z počutia. "Nevedel som, že pre svoje rodné mesto budem raz takým významným človekom. A už vôbec nie, že až natoľko, aby mi udelili tento titul. Som poctený a nesmierne šťastný," povedal Herz.
Fakty
Juraj Herz
Narodil sa 4. septembra 1934 v Kežmarku do židovskej rodiny, ktorá sa dala počas 2. svetovej vojny pokrstiť, aby ich Nemci neodvliekli do koncentráku. Ani to nepomohlo.
Študoval fotografiu na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe.
Ako herec a režisér pracoval v pražskom Semafore a neskôr bol režisérom na Barrandove.
V roku 1987 odišiel žiť do Nemecka.
Je členom Európskej filmovej akadémie.
Režisér a herec
Filmy s jeho pečaťou
Réžia
Habermannov mlyn - 2010
Černí baroni - 2004
Pasáž - 1997
Maigret et la tęte d'un homme - 1996
Císařovy nové šaty - 1994
Lara - Meine Jahre mit Boris Pasternak - 1994
Dumme Augustine, Die - 1993
Žabí princ - 1991
Wolfgang A. Mozart - 1991
Zastihla mě noc - 1986
Galoše šťastia - 1986
Upír z Feratu - 1981
Buldoci a třešně - 1981
Deváté srdce - 1978
Panna a netvor - 1978
Den pro mou lásku - 1976
Holka na zabití - 1975
Holky z porcelánu - 1974
Morgiana - 1972
Sladké hry minulého léta - 1969
Spaľovač mŕtvol - 1968
Sběrné surovosti - 1965
Herec
Císařovy nové šaty - 1994
Upír z Feratu - 1981
Buldoci a třešně - 1981
Což takhle dát si špenát - 1977
Pacho, hybský zbojník - 1976
Holka na zabití - 1975
Kdyby tisíc klarinetů - 1964
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
