O tom, ako sa prenášajú, či, ak chcete, dedia vlastnosti a znaky z pokolenia na pokolenie, nás učí genetika. No a za jedného zo zakladateľov genetiky je považovaný mních a vedec, ktorý sa narodil na území bývalého Československa. Gregor Johann Mendel.
Johann Mendel sa narodil 20. júla 1822 v nemeckej roľníckej rodine v sliezskej dedinke Heinzendorf bei Odrau, ktorá sa dnes volá Hynčice (súčasť obce Vražné). V detstve pracoval v záhrade a učil sa včelárstvu, neskôr navštevoval gymnázium v Opave. Od roku 1840 študoval na filozofickej fakulte univerzity v Olomouci, ale kvôli chorobe musel štúdium na rok prerušiť.
Potom študoval až do roku 1843, keď kvôli nedostatku finančných prostriedkov štúdium ukončil a na odporúčanie svojho učiteľa fyziky vstúpil do augustiniánskeho kláštora sv. Tomáša v Brne, kde prijal meno Gregor, pod ktorým je známejší. Brnianski augustiniáni mali v tej dobe na Morave veľmi dobrú reputáciu v oblasti vzdelávania. V roku 1847 ho vysvätili za kňaza, štúdium teológie skončil v roku 1848.
V roku 1851 bol vyslaný na štúdium do Viedne, ktoré sponzoroval opát C. F. Napp. Vo Viedni bol jeho profesorom fyziky známy Christian Doppler (po ňom je pomenovaný Dopplerov jav). Na univerzite študoval zoológiu, botaniku, chémiu a fyziku. Z Viedne, kde sa stal členom odborných spolkov, si priniesol bádateľské zručnosti a začal uverejňovať prvé odborné články.
Stal sa opátom
V roku 1853 sa vrátil do kláštora a pôsobil ako učiteľ. V roku 1867 nahradil Nappa vo funkcii opáta kláštora. V rokoch 1856 až 1863 sa Mendel v dvojhektárovej záhrade systematicky venoval experimentom s krížením starostlivo vybratých variet hrachu. Podrobne si všímal jednotlivé znaky rastlín, napríklad farbu kvetov (červené alebo biele) či semien (žlté či zelené) i tvar semien (guľaté či hranaté).
Opeľovanie pomocou štetca
Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materskej rastliny, z ktorej odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby nedošlo k dodatočnému opeleniu hmyzom, obaľoval kvety papierom alebo gázou. Z 355 umelých opelení vypestoval okolo 13 000 hybridov, na ktorých skúmal jednotlivé znaky. Z veľkého počtu hybridov štatistickými metódami (to bolo v botanike úplné nóvum) určoval, v akom pomere sa jednotlivé znaky prenášajú na ďalšie generácie.
Stanovil pravidlá dedičnosti
Na základe tohto štatistického vyhodnocovania sa mu podarilo objaviť dnes po ňom nazývané všeobecné pravidlá dedičnosti znakov. O zistených poznatkoch, týkajúcich sa prenosu znakov na ďalšie generácie, informoval Mendel v roku 1865 členov brnianskeho prírodovedeckého spolku. Jeho dve prednášky boli prijaté kladne a zmienilo sa o nich niekoľko miestnych novín. Keď bol Mendelov článok v roku 1866 publikovaný v časopise uvedeného spolku, bol považovaný skôr za dielo o hybridizácii, než dedení a mal malý ohlas (v nasledujúcich 35 rokoch bol citovaný len trikrát).
Neúspešné experimenty s včelami
Ako zaujímavosť možno uviesť, že Mendelov súčasník Charles Darwin, pôvodca evolučnej teórie, o Mendelových výskumoch nevedel. Po experimentoch s hrachom začal Mendel experimentovať s včelami s cieľom rozšíriť svoju teóriu aj na živočíchy. Táto práca však neviedla k jasným záverom a to najmä pre nemožnosť zabezpečiť kontrolované kríženie včiel.
Satisfakcia až po smrti
Mendelove poznatky jeho kolegovia z radov biológov ignorovali, a to aj preto, lebo používal metódy matematickej štatistiky, o ktorých nemali ani potuchy. Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia Carl Correns, Hugo de Vries a Erich von Tschermak-Seysenegg, ktorí jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj živočíchy.
Robil meteorologické pozorovania
Málo známa je skutočnosť, že Mendel pracoval aj ako meteorológ, ktorý od roku 1862 až do svojej choroby robil každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Gregor Johann Mendel zomrel 6. januára 1884 v Brne, pričom na pohrebe mu hral vtedy ešte nie veľmi známy hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
