Vešticu Sibiliu, ktorá žila na kopci Sinec, a hudobníčku Cinkapannu. Patril do nej i obor Ivor. O tom všetkom rozprávajú dve známe diela básnika Jána Botta Povesť Maginhradu a Báj Maginhradu.
Štúrovský básnik Ján Botto sa narodil v roku 1829 vo Vyšnom Skálniku. Nad dedinou boli v tom čase ešte dobre viditeľné ruiny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a neskôr sa preslávil ako pevnosť bratríkov, ktorých sem priviedol Ján Jiskra z Brandýsa.
Botto hrad od detstva dobre poznal. Aj mnohé povesti, ktoré sa k nemu viazali. Podľa nich žila na hrade krásna a slávna kňažná Maga. Od jej mena je vraj odvodený názov tohto hradu. Ďalšia historka, ktorú v roku 1858 uverejnila na základe zápiskov Gemerčana Gustáva Reussa v časopise Památky archealogické a národopisné Božena Němcová, však hovorí, že hrad dostal meno podľa bratríckeho vodcu Macína.
Dolinu sužovali vojny
V rušnom stredoveku nebola ani dolina Rimavy ušetrená vojnových drám. Kňažnej Mage v nich pomáhali príbuzní, ale i Rozgoň, známy vojvodca kráľa Mateja. Povesti bratríkom pripisujú zásluhy na obnove už takmer úplne zničeného hradu. Hovoria aj o osobnostiach z ich radov, ako bol napríklad známy bratrícky vodca Talafúz. Dobová klebeta rozpráva o tom, že pri kartách vyhral od maďarského vodcu Imricha Bodorovského jeho manželku Máriu a začas s ňou prebýval aj na Maginhrade.
Na rozdiel od iných štúrovských básnikov Ján Botto, občianskym povolaním inžinier - zememerač, bol realista a ním literárne spracované povesti z Gemera a Malohontu mali vďaka tomu zakotvenie v dávnych udalostiach.
Matejova roľnícka lekcia
Povesti vravia, že romantické miesta doliny Rimavy sa veľmi páčili kráľovi Matejovi, ktorý tam často chodieval na poľovačky. Počas nich neostával hluchý ani k ponosám ťažko pracujúcich poddaných, ktorým miestna šľachta nedožičila žiadneho oddychu. Podľa jednej z legiend spravodlivý kráľ v snahe priblížiť panstvu, že sťažnosti ľudu na drinu sú oprávnené, usporiadal neďaleko Maginhradu neobyčajnú súťaž. Panstvo sa muselo postaviť k pluhom a orať. Matej sám šiel príkladom. Keďže mal ako skúsený nimród lepšiu kondičku ako lenivá miestna honorácia, on problém nemal a tak sa spolu s poddanými mohol pozerať, ako baróni a grófi postupne odpadávali. Vo Vyšnom i Nižnom Skálniku, Malých Teriakovciach i Hrachove dodnes ľudí, ktorí nevládzu vykonávať chlapské roboty, prirovnávajú k babráckemu panstvu.
Cesta za Venušou
Maginhrad medzi Rimavskou Sobotou a Hnúšťou je dnes zarastený stromami, už len ťažko nájsť stopy jeho slávnej minulosti. Pritom bol okrem iného jedným z míľnikov slávnej cesty dvoch zaľúbencov. Tadiaľto totiž viedla cesta palatína Wesselényiho z Fiľakovského hradu na Muráň za legendárnou muránskou Venušou - Máriou Széchyovou. Dodnes je pre turistov obľúbenou zastávkou na vyše 80 kilometrov dlhej turistickej trase cesty Márie Széchyovej. A kto sa nebojí prísť sem v noci okolo jarného sviatku Nanebovzatia Pána Ježiša (tohto roku 2. 6.), vraj uvidí podľa legendy v tajomnom svetle Maginhradu aj kňažnú Magu a mĺkvych bratríckych bojovníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
