Odkedy bola prvýkrát uverejnená vo Francúzsku správa o cukre v repe v roku 1600, odvtedy sa alchymisti a chemici v Európe pokúšali extrahovať ho z tejto plodiny, používanej ako krmivo .
Laboratórne pokusy
Cukor sa o tristo rokov po prvej zmienke v tlači podarilo vyrobiť Francúzom a vo vtedajšom Uhorsku v laboratórnych podmienkach prešovskému lekárnikovi Samuelovi Jánovi Gertingerovi. Po štúdiu výrobných postupov francúzskych chemikov sa podujal na pokusnú výrobu zo sušených plátkov repy vo svojom priestrannom prešovskom laboratóriu.
Experiment sa nevydaril, Gertinger sa nevzdával, vypracoval novú technológiu, skonštruoval a zostrojil zariadenie na výrobu cukru a v roku 1803 ho aj úspešne vyrobil. Výsledky uverejnil v zahraničných časopisoch. Sladké tvrdé biele kúsky dal ochutnať predstaviteľom mesta i župy, ktorí boli nadšení. Výsledky uverejnil v odbornej tlači a požiadal uhorskú vládu o finančnú podporu na výstavbu cukrovaru v Prešove s vyčíslením prínosu z výroby cukru a súčasne predložil aj návrh na vybudovanie cukrovarov v celom Uhorsku a v každej župe.
Začal stavať vlastný cukrovar
V Pešti boli Gertingerovým cukrom tiež nadšení, no dávali si na čas pri rozhodovaní o každom novom návrhu, ináč to nebolo ani pri cukrovare. Vláda ani na návrh nezareagovala, takže Gertinger sa rozhodol, že sa pustí do výstavby cukrovaru z vlastných prostriedkov. Stavať začal v roku 1811. Miestodržiteľská rada dala súhlas na dotáciu o dva roky, v roku 1813, kedy Gertinger zomrel. Jeho plán výstavby cukrovaru v Prešove sa neuskutočnil.
Cukor sa ďalej dovážal. Zmena nastala až po vybudovaní cukrovaru v Košiciach v rokoch 1836 – 1840 Karolom Fiedlerom, ktorý bol prvým a jediným cukrovarom na východnom Slovensku do roku 1872, kedy sa v ňom zastavila výroba pre nedostatok cukrovej repy. Tá sa na východnom Slovensku nepestovala v dostatočnom množstve.
Gertingerova zásluha
Gertingerovo meno zostane ako prvé spojené s výrobou repného cukru na našom území. Plán výstavby cukrovarov v Uhorsku, tak, ako ho navrhol Gertinger, uhorská vláda prijala a uskutočnila ho. Jeho zásluhou - posmrtnou – bolo aj to, že z uhorského trhu sa vytlačil trstinový cukor repným a že krajina ho začala vyvážať, čo jej prinášalo prekvapujúco dobrý zisk. V rokoch 1851 – 1855 sa slovenské cukrovary podieľali na celouhorskej výrobe cukru 31 percentami a v roku 1883 až 52 percentami. Na začiatku 20. storočia bolo Slovensko vo výrobe surového cukru z cukrovej repy na deviatom mieste a v Európe na desiatom. Po vzniku ČSR boli v produkcii cukru české krajiny na treťom mieste na svete a strojovým zariadením vybavili stovky cukrovarov v zahraničí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
