Druhá vec je, že čím dlhšie cirkus trvá, tým väčšmi si človek, ktorý o tom píše, pripadá ako v tej rozprávke o pastierovi, ktorý dovtedy buntošil, že vlk je za rohom, až bol každému ukradnutý. Koniec poznáte. Autor staví trojročné odvody fiktívneho živnostníka, že rozprávka sa zopakuje...
Tá podobnosť je v tom, že čím viac informácií z Grécka či nejakých rokovaní MMF, EÚ a spol. chodí, tým otupenejšie publikum zíva. Dojem outsidera, že sleduje ságu rodu Forsythovcov, už nenaštrbuje ani správanie trhov, kde kurzové pohyby reagujú už takmer výlučne iba na vyhlásenia v súvislosti s Gréckom... Eventuálne Španielskom. Ak sa politici-vyjednávači v Aténach či inde blížia k dohode, euro je zrazu najsilnejšie k doláru, povedzme za štyri týždne. Keď naopak, tak naopak.
Takže je skoro jedno, kde sa nachádzalo včera. (Hore) Čo jedno nie je, sú detaily nového politického „dealu" na záchranu Grékov. Dá sa o ňom smelo povedať, že je pokusom o zavedenie nového inštitútu, hm, „zamatového bankrotu". Alebo, tichá reštrukturalizácia v medziach zákona tak, že sa tvárime, akoby ani nebola... Ani nahá, ani oblečená. Tá politická dohoda je totiž o tom, že MMF a EÚ sa zložia na ďalšiu tranžu Grékom za podmienky, že presvedčia súkromných investorov, aby súhlasili s odkladom splatnosti časti pohľadávok (ktoré teraz „maturujú") tak o tri roky. Ísť by malo asi o 30 miliárd eur. O toľko menej by museli zložiť účastníci rulety...
Neporozumenie autora, že odkiaľ sa z tejto „dohody" vzal taký optimizmus na trhoch, spočíva, samozrejme, v probléme, že banky, fondy a spol. predsa doteraz s „reštrukturalizáciou" nesúhlasili. Prečo by teraz súhlasiť mali? Západné médiá špekulujú, že MMF a EÚ píšu účet bez hostinského, a hľadajú argumenty, ktoré vytiahnu politici, aby investorov presvedčili.... Navyše, proti tomu, aby „tiekla krv" veriteľov, je tiež ECB, ktorá sa bojí, že „straty z gréckeho dlhu by mohli byť katalyzátorom veľkej bankovej krízy". (Goldman Sachs ale spočítali, že keby Gréci dokázali vrátiť z každého požičaného eura 60 centov, pre 8 veľkých bánk by to znamenalo nutnosť doplnenia kapitálu. To nevyzerá na Armagedon, je to však scenár bez dominového efektu.)
Skrátka a dobre, optimistická nálada, že leto nezačne veľkým a hlučným gréckym bankrotom, je predčasná a umelá.. A to ešte reč nebola o nových podmienkach pre samotných Grékov, z ktorých tá sociálne „najzamatovejšia" požaduje predať štátny majetok za 50 miliárd eur. Najskôr to vyzerá tak, že reči o investoroch sú pre anestéziu nemeckých (a iných) voličov. Plán politikov je zrejme zaranžovať proces tak, že rokovania sa natiahnu a „pomoc" (hrozí bankrot!) sa odklepne na júnovom summite vopred (vrátane Slovenska, ktoré prvé grécke kolo vetovalo!)... Tak. Sme v dlhovej a prerozdeľovacej únii, priatelia. Oboma nohami.
Presnejšie, ako napísal Martin Wolf vo Financial Times (a my sme si tipli už skôr): „Eurozóna stojí pred dvoma neznesiteľnými možnosťami. Buď bankrot a čiastočný rozpad, alebo časovo neohraničená oficiálna podpora". Žiadna stredná-tretia cesta bez fiškálnej únie, o akej (ešte stále) sníva Mikloš. Naposledy v rozhovore pre .týždeň....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
