Na palube raketoplánu bola šesťčlenná posádka, ktorej velil Mark Kelly. Posledná, 25. misia raketoplánu Endeavour odštartovala 16. mája 2011 a trvala 16 dní. Počas tejto misie, označenej STS-134, raketoplán zakotvil pri medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, na ktorú doviezol okrem iných zariadení aj magnetický spektrometer AMS. Ten bude slúžiť na meranie zloženia kozmického žiarenia, čím prispeje k porozumeniu počiatkov nášho vesmíru a k hľadaniu dôkazov o tmavej hmote a antihmote. Raketoplán doviezol na stanicu aj logistický nosič ELC-3, čo je vlastne platforma s náhradnými dielmi, ktoré umožnia udržiavať stanicu v činnosti po vyradení raketoplánov. Počas ukotvenia k stanici ISS vykonali astronauti štyri vychádzky do voľného vesmíru, počas ktorých robili údržbu systémov stanice a inštalovali na jej vonkajšiu stranu nové komponenty. Povedzme si niečo o histórii raketoplánu Endeavour.
Piaty a posledný raketoplán
Tento raketoplán bol piatym a posledným postaveným americkým raketoplánom. Americký kongres schválil postavenie tohto raketoplánu v roku 1987, a to ako náhradu za raketoplán Challenger, ktorý havaroval pri štarte na misiu STS-51-L v roku 1986. Na výrobu raketoplánu boli použité aj rezervné diely, ktoré ostali po zhotovení raketoplánov Discovery a Atlantis. S finálnou montážou raketoplánu sa začalo 1. augusta 1987 a ukončená bola 6. júla 1990. Z hangáru firmy Rockwell International v Palmdale vyroloval tento raketoplán 25. apríla 1991, v Kennedyho vesmírnom stredisku ho privítali 7. mája 1991. Možno spomenúť, že názov tohto raketoplánu vzišiel z národnej súťaže amerických základných a stredných škôl. Návrhy museli byť doplnené krátkou esejou, zdôvodňujúcou, prečo je zvolené meno to najvhodnejšie na pomenovanie raketoplánu. V návrhoch sa najčastejšie vyskytoval názov Endeavour, čo bolo meno lode, na ktorej sa britský moreplavec James Cook vydal v roku 1768 na svoju prvú objavnú cestu. To je aj dôvod, prečo sa názov raketoplánu píše podľa britského pravopisu (podľa amerického by to bolo Endeavor). Pomýlilo to aj samotných pracovníkov NASA, ktorí v roku 2007 uviedli na vypúšťacej rampe názov Endeavor.
Vraj nezarobili ani cent
Oficiálne označenie raketoplánu je však OV-105. Zaujímavosťou je, že firma Rockwell International tvrdila, že na výrobe tohto raketoplánu nezarobila ani cent. Na svoj prvý let, označený STS-49, odštartoval raketoplán Endeavour 7. mája 1992. Počas tohto letu zachytila posádka raketoplánu komunikačnú družicu Intelsat VI, ktorá sa pre poruchu nedostala na správnu obežnú dráhu a po výmene motora posledného stupňa ju opäť vypustila do vesmíru. Raketoplán má dĺžku 37,24 m, rozpätie jeho krídiel je 23,79 m a jeho výška je 17,25 m. Prázdna hmotnosť (s inštalovanými tromi hlavnými motormi) je 78 018 kg, maximálna štartovacia hmotnosť je 109 ton, maximálna pristávacia hmotnosť je 104 ton. Povolená operačná výška raketoplánu sa pohybuje od 190 do 960 kilometrov. Posádka raketoplánu môže mať až osem členov. Raketoplán Endeavour vykonal v roku 1993 prvú servisnú misiu k vesmírnemu Hubbleovmu teleskopu. Od decembra 2003 do októbra 2005 boli na raketopláne vykonané modernizačné práce, pri ktorých bol inštalovaný aj tzv. sklenený kokpit (ručičkové prístroje boli nahradené elektronickými displejmi). Endeavour mal byť podľa pôvodného plánu vyradený už v roku 2010. V júli 2010 však NASA rozhodla, že posledná misia tohto raketoplánu bude presunutá z novembra 2010 na február 2011. Kvôli rôznym okolnostiam odštartoval napokon raketoplán Endeavour na svoj posledný let až 16. mája tohto roku. Raketoplán počas 25 letov strávil vo vesmíre 296 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd, absolvoval 4 671 obletov okolo Zeme a prekonal vzdialenosť 197,76 milióna km. Na palube raketoplánu sa vystriedalo 148 astronautov. Vyradený raketoplán Endeavour sa stane exponátom California Science center v Los Angeles. Úplne posledným letom amerických raketoplánov bude let STS-135, ktorý vykoná raketoplán Atlantis a ktorého štart je plánovaný na júl tohto roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
