Vraj kedysi sa predpisovalo tielko pod bielu košeľu, ale moderné pravidlá biznis etikety presvitajúce tielko pod košeľou nepripúšťajú. Keď som chodil na strednú školu, mali sme v Dome umenia školský ples. Mal som doma tielko s farebným logom športového klubu. Asi som vtedy podcenil etiku odievania a na slávnostný ples som si pod priesvitnú bielu košeľu s kravatľou dal tielko s farebným logom. Keď sa zábava rozprúdila, zhodil som sako. Všetci poddžubovali: To čo to tam máš pod košeľou? A ja: Ta predsa logo klubu! Bolo to dzivé tielko, úspešný klub a dobré faux pas. Zlaté študentské časy...
Ešte sú vraj faux pas vyťahané kolená alebo nohavice prikrátke, pridlhé či bez pukov. Môžem zodpovedne odprisahať, že som puky v nohaviciach na školské plesy do Domu umenia nikdy nenosil. Jeden hokejový veľký ťažký čierny puk narvaný v jednom vrecku, druhý v druhom, to je ešte debilnejšie ako basketbalové logo pod košeľou. Puky by mi z vačkov vykúkali, blbo by sa tancovali slaďáky a zas by ma dodrbávali: Čo máš v nohaviciach, cipanabeka, puky?!
Aj rifle či kraťasy sú OK a „in“. Akurát elasťáky posledných 20 rokov nenosím, sú „out“. Ale také tepláky, to je iný komfort. Prebehnúť sa v teplákoch ako víla po špičkách po lúke v rannej rose, wau... Ako je v niektorých firmách či na úradoch napríklad každý piatok neformálny „džínsový deň“, keď zamestnanci chodia do práce v rifliach, ja by som zaviedol „teplákové dni“ – pondelok i stredu. „Spadli mi do mláky pekné tepláky, kvalitný výrobok z umelej hmoty. Mal som ich veľmi rád, boli mi akurát, aj do spoločnosti, aj do roboty,“ spieval Julo Satinský. Raz som nevedel zohnať poriadne tepláky, natrafil som len na dámske. Však tepláky jak tepláky. Nebolo to ono, cítil som sa nesvoj, zženštilo. Teraz mám fungel nové tepláky za 17 eury, ale asi čudný štýl, zlý strih či malé číslo, akoby sa mi v nich nohy scvrkli, stojím, kukám a moje nohy jak kyptíky. Dnes už nekúpite také fajné tepláky ako dakedy. Taký rozvoj, development, IT, všetko napreduje, moderná móda, akurát naše staré dobré tepláky nám tí fušerskí vývojári dosrali...
Sandále, botasky, mokasíny, kopačky, každý druh obuvi rešpektujem. Ale na prvé miesto kladiem gumáky. Skúste sa v sandáloch pojašiť v rozdžabanom bahne, ešte aj medzi paľcami ho budete mať. Alebo sa v mokasínoch vyčvachtajte v bahne. Potom môžeme polemizovať, ktorá obuv je Number Oné. Gumáky vkusne pasujú k teplákom, eventuálne sú prípustné šortky, ak je v teplákoch vzhľadom na poveternostné podmienky parno. Biznis etiketa o tom mlčí, ale kto počúva inštinkt, musí dať gumákom i teplákom rešpekt.
K outfitom na letnú sezónu pridám postreh, že z ulíc akoby sa vytratili pršiplášte. Samé dáždniky. Hendikepom dáždnika je, že potrebuje ruku na držanie. Pri pršiplášti stačí trup na navlečenie a obe ruky ostávajú voľné, plne k dispozícii na nejakú inú činnosť. Človek od hlavy po päty zahalený v pršiplášti na ulici môže vyzerať ako úchyl, preto sa odporúča ukazovať sa na verejnosti v pršiplášti, len keď prší. Iné nevýhody pršiplášťa však neboli zaznamenané. Aj tu mám veselú historku: Ako dieťa som šiel na huby v pršiplášti a išlo mi o život. Cestou do lesa bolo treba preliezť školský plot. Vyštveral som sa naň a ako som šiel skočiť dole, zadná časť pršiplášťa sa napichla na plot. Pri zoskoku som sa skoro obesil, našťastie pršiplášť vďaka jemnému, na dotyk príjemnému materiálu vzadu len rozťalo napoly. Čo ťa nezabije, ťa posilní. Pršiplášť je univerzálny, hodí sa ku gumákom, teplákom, pod ním môžete mať tielko, logo, puky koľko chcete, hokejové i vyžehlené.
Štve ma, že Európska únia málo propaguje tieto nestarnúce elegantné odevy i švihácku obuv...
Autor: Jaroslav V. Vrabec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
