PREŠOV. Pán Šmídl sa narodil 7. mája 1912. Písali sme o ňom krátko po jeho 99. narodeninách. Aj v ten deň si pán Šmídl sadol za volant svojej fabie a zašiel za synom do Sabinova na slávnostný obed. Pravdepodobne najstarší aktívny šofér na Slovensku si sadá za volant často. Každoročne absolvuje lekársku prehliadku, na ktorej získa potvrdenie, že môže viesť motorové vozidlo. Nepotrebuje ani okuliare.
Ťahá ho to na letisko
Nefajčí, nepije, je zdravý ako repa a jeho najväčšou vášňou nie je automobil, ako by sa mohlo zdať, ale lietadlo. Čoskoro ho čaká ďalší let nad letiskom v Ražňanoch (okres Sabinov). Prvý raz sedel v kokpite v roku 1938, na všetky lety má potvrdenia. Naposledy letel ako ko-pilot vlani v lete. "Bez lietania by som neprežil," tvrdí.
Dostal sa do Sabinova
Okrem syna má E. Šmídl ešte dcéru, ďalšia dcéra i manželka mu zomreli. Žije s dlhoročnou partnerkou, takisto vdovou.
Život, ktorý prežil, nebol až taký jednoduchý. Narodil sa v Novom Kníne, ešte za Rakúsko-Uhorska. Vyučil sa za strojného mechanika. Majster si ho vybral, aby viedol dielňu. Čoskoro však narukoval do Chebu, kde bol mechanikom pri 1. leteckej peruti. "Po týždni niektorých preložili k hraničnému práporu a po roku vznikol v Sabinove cyklistický prápor. To bola krása, keď vojaci vyrazili na bicykloch," spomína Šmídl na časy vojenčiny.
Po nej dostal návrh, aby ostal v Sabinove ako civilný zamestnanec. Privolil. Vojsko sa odtiaľ presunulo do Loun, on však zostal v Sabinove: "Podal som si žiadosť o mechanickú dielňu a obchod." V 30. rokoch 20. storočia živnostníčil, obchod v Sabinove mu rozkvital.
Po vzniku Slovenského štátu však nastali problémy: "Hovorili, že som cudzinec a musím si obstarať pas. Dostal som písmo, že pokiaľ sa neodsťahujem do dvoch týždňov, tak ma vyhostia..."
Prežil koncentrák
Ako člen ilegálneho výboru protifašistických bojovníkov to mal ťažké. "Bol som prezradený, zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora Ravensbrück," nerád spomína na túto etapu života.
"Ja som tam nebol človekom, bol som len číslo. 11809," menuje nemecky číslice a pokračuje: "Po zatknutí som sa dostal do lágru. Prežíval som veľmi ťažké chvíle, ale potom, keď všetci Nemci ustupovali, vedeli sme, že dlho to trvať nebude. My sme plánovali a stavali nové baraky pre ďalších väzňov. Nemci postupne chceli vyhladiť všetkých Slovanov..."
V koncentračnom tábore robil tiež mechanika. Opravoval písacie stroje, dostal sa aj do komanda letectva, kde sa stavali nové lietadlá. Z Ravensbrücku ich potom premiestnili do Malochova, kde sa dočkal oslobodenia. "Nemci tábor strážili dva dni, prišiel ruský vojak a strieľal do vzduchu z automatu. Keď sme to počuli, vyšli sme von, ani jeden Nemec tam už nebol."
Ťahalo ho to na východ
Vyslobodení väzni boli sústredení na hranici demarkačnej línie, kde boli Rusi i Američania. Mali možnosť voľby. "Hovorili, kto chce ísť do Spojených štátov, poďte k nám, kto nechce, nech ostane. My sme chceli ísť domov. Keď ma zobrali, mal som 32 rokov. A mal som známosť, chceli sme sa zobrať," opisuje svoju voľbu Emanuel Šmídl.
Z lágru putoval do pražskej nemocnice a v stovežatej išiel k matke. "Prišiel za mnou bývalý partizánsky veliteľ Sýkora z Bardejova a povedal, aby som sa vrátil do Sabinova. Mne sa Sabinov vždy páčil, vtedy i dnes, je to pekné mestečko." Ťahalo ho to na východ. Ďalším dôvodom bola jeho frajerka, ktorá v Sabinove porodila chlapca. "Tak sme išli na úrad a dali všetko do poriadku. Znovu som si otvoril mechanickú dielňu," opísal povojnovú idylu.
Ďalší úder - zoštátnenie
Všetko sa zdalo byť v poriadku. Oženil sa, mal byt. Na rozbeh živnosti dostal peniaze od matky, pomohli mu známi, dielňa fungovala. Potom prišli komunisti a v roku 1949 ju zoštátnili.
Keďže sa angažoval v Červenom kríži v Sabinove, rozbehol po zákaze novú činnosť. S kolegami kúpili sanitku (druhú v Sabinove), na ktorej jazdil a robil aj garážmajstra. Následne až do sedemdesiatky pracoval ako revízny technik tlakových nádob a ústredného kúrenia. Aj v tom čase sa venoval svojim koníčkom. Športu, automobilu, lietaniu.
Po odchode na dôchodok si ich mohol užiť do sýtosti. Postupne vymenil svoje škodovky, od pragy došiel až k najnovšej fabii. Verí, že v nej ešte prejde veľa kilometrov bez nehody a tak ako doposiaľ, nezaplatí žiadnu pokutu. 
Ani vo vysokom veku sa nebojí pilotovať. Reprofoto: frk
Emanuel Šmídl. Prežil krušné chvíle v živote. Foto: frk
Potvrdenie. Lietal už v roku 1938. Foto: frk
Zábava. Vie to aj s husľami, nielen s volantom či s kniplom. Reprofoto: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
