raniec. Štyri posledné roky života cisárovnej bola jej dôverníčkou. Sissi bola dcérou bavorskej princeznej Ludoviky a vojvodcu Maximiliána Bavorského z Wittelsbachu.
Sissi sa narodila v Mníchove počas štedrovečernej noci v roku 1837. Podľa povier mala mať šťastný život - prišla na svet ako nedeľniatko a mala už jeden zub. Vyrástla z nej krásavica. Písala básne a v nich v roku 1885 i verš hrdinovi Achillovi: "Svoj oštep ostrý do srdca mi vraz, zhoď zo mňa ťažké jarmo sveta..."
Vrah striehol v Ženeve
V hoteli Beau Rivage vo švajčiarskej Ženeve sa v septembri 1898 ubytovala dáma, do knihy hostí zapísaná ako grófka von Hohenembs. Miestne noviny inkognito odhalili, a tak sa dozvedel o vznešenej prominentke aj taliansky anarchista Luigi Lucheni...
Krátko po narodení 22. apríla 1873 ho matka dala do sirotinca a putoval rodinami pestúnov. Pretĺkal sa ako sluha i stavebný robotník a zblížil sa s talianskymi anarchistami. Odporúčali mu, aby sa zviditeľnil zabitím nejakej celebrity. Luigi si ako obeť vybral talianskeho kráľa Umberta - no nemal peniaze na cestu. V Ženeve čakal márne francúzskeho princa Henriho Orleánskeho, ktorý o hrozbe atentátu vedel a mesto obišiel.
Sissi sa v Ženeve ubytovala iba na jednu noc po návšteve u barónky Rothschildovej - a Luigi mal zrazu terč, o akom ani nesníval. V osudný deň navštívili Sissi s Irmou ženevské obchody. Cisárovná nakupovala darčeky. Dámy sa do hotela vracali v časovej tiesni, lebo sa náhlili na loď. Presne o 1.35 hod. hotel opustili. Irma v knihe Posledné roky cisárovnej Alžbety napísala: "Všemohúci Bože! Prečo nebolo možné tých nasledujúcich päť minút vymazať z prúdu Tvojho času!"
Dráma pod gaštanmi
Cisárovná cestou upozorňovala Irmu na gaštany, ktoré v neskorom lete opäť rozkvitli, s dôvetkom - cisár František Jozef I. jej písal, že tak kvitnú aj vo Viedni. Irma zbadala, ako sa poza kmene gaštanov približuje nejaký človek. Nečakane sa na obe ženy vyrútil a udrel cisárovnú do hrude. Tá klesla na zem, po chvíľke však otvorila oči a s Irminou pomocou vstala so slovami, že sa nič nestalo. Bol to omyl. Atentátnik Lucheni bodol Sissi do ľavej strany hrude trojhranným pilníkom. Vážnosť zranenia však ani jedna zo žien nezaznamenala. Sissi - v jednej ruke slnečník, v druhej vejár - dokázala dokonca podľa Irmy sviežo a pružne kráčať k prístavisku. O úmysle útočníka, ktorého medzitým ľudia zadržali, predpokladala, že je zlodejom hodiniek.
Na lodi sa stav cisárovnej dramaticky zhoršoval. Na zdesenie Irmy, náhodnej ošetrovateľky a spolucestujúcej mníšky i jej lokaja, keď uvoľnila Sissi odev, v blízkosti srdca uvideli malú tmavú škvrnu a pod látkou trojuholníkovú ranku s kvapkou zaschnutej krvi. Irma okamžite žiadala, aby sa loď obrátila do prístavu - cisárovná však už bola v agónii. V hoteli, kam ju preniesli, lekár po márnych oživovacích pokusoch a rozhrešení od narýchlo privolaného kňaza konštatoval - niet vôbec žiadnej nádeje. Bolo 2.40 hod., keď konštatoval: Cisárovná Alžbeta je mŕtva.
Do neba za deťmi?
Cisár František Jozef I. bol tragickou smrťou manželky zdrvený. Nečakane nasledovala do neba prvorodenú dcérku Sophiu, ktorá zomrela v útlom veku. Ale aj syna Rudolfa, následníka trónu, ktorý vedno s milenkou barónkou Mary Vetserovou spáchal v roku 1889 samovraždu.
Vrah Luigi Lucheni svoj čin neoľutoval. Naopak, v súdnej sieni vystupoval veľmi bezočivo a vytešoval sa z pochybnej slávy. Švajčiari ho odsúdili na doživotie. Svoju obeť dlho neprežil. Po neúspešnom pokuse o samovraždu otváračom na konzervy sa napokon vo väzenskej cele obesil. Dozorcovia našli Sissinho vraha, keď po celonočnom speve dodýchal v improvizovanej slučke z remeňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
