Sídlili tu Drughetovci, Szecsényovci, Berzeviczyovci, Perényiovci, Zápoľskí, Thurzovci či Csákyovci. Popri stopách, ktoré vidieť v múzeách, kotví pamiatka na obyvateľov slávneho Spišského hradu aj v množstve legiend a dramatických životných príbehov.
Jedna z najväčších tragédií sa na hrade udiala v čase, keď tam bývali Drughetovci. Filip Drughet s manželkou Lujzou sa tešili z malej dcérky Barborky. Mladá mamička však zakrátko po pôrode zomrela a o dieťa sa starala Filipova sestra - krásna Hedviga.
Hedviga Barborku neustrážila
Smutný vdovec hľadal únik v poľovačkách - na jednej nešťastnou náhodou zastrelil syna poľského šľachtica. Jeho otec prisahal pomstu, Filip však posilnil stráže a celé mesiace hrad neopúšťal. Po čase v ostražitosti poľavil, netušiac, že otec jeho obete stále striehne. Filip sa vybral na lov a pomstiteľ "ulovil" Barborkinu tetu. Podľa povestí sa preobliekol za trubadúra a hudbou získal Hedviginu náklonnosť. Poľahky potom uniesol Barborku. Jej otec sa vybral po stopách, neľútostný pomstiteľ však pred Filipovými očami hodil dieťa do priepasti. Filip vraj prikázal mučiť a potom popraviť celú neopatrnú hradnú posádku a sestre dal odťať obe ruky až po lakte. Zmrzačená Hedviga žila vraj potom viac ako tri desaťročia. Iná legenda vraví, že nešťastná Hedviga spáchala skokom z hradných múrov samovraždu. A dodnes ju údajne vídať na hradbách, ako nocou márne hľadá Barborku.
Múdry pastier a diabol
Pekná je našská povesť o múdrom pastierovi, ktorý sa o stádočko staral v blízkosti hradu. Bol aj dobrý, spriatelil sa s vílami i škriatkami, a tak ho ľudia vyhľadávali ako poradcu i liečiteľa. Ušľachtilé aktivity sa znepáčili samotnému diablovi a pokúsil sa baču odstrániť. Víly a škriatkovia však bdeli a na mrchavého diabla použili niečo, čo je našincom blízke dodnes - poriadne ho opili a s hanbou vyexpedovali rovno do pekla.
Peklo zo života mali aj dve hradné klamárky - kuchárka a jej pani. Neprávom obvinili jedného mlynára, že im včas nedodal múku, a preto sa pán hradu nemohol dočkať raňajok. Ten vyhladovaný mlynára bez možnosti vysvetlenia posadil do temnice, odkiaľ neprávom zabásnutý muž klamárkam zaželal, aby zbeleli. Tak sa aj stalo a obe postupne strašidelne stratili farbu kože až na príšernú bledosť mátoh...
Od hrôzy bledli aj dvaja otcovia, župan Arnold a chán Šejbán, lebo županov syn Mikuláš sa zaľúbil do krásnej chánovej dcéry Šad. Ani jeden tatko láske nežičil a skončilo sa to tragicky - chán dcéru vlastnoručne zastrelil. Užialený Mikuláš sa na smrť usúžil.
Rodisko kráľa Jána
Nie všetky Hedvigy zo Spišského hradu skončili zle. Dňa 2. februára 1487 tam jedna iná Hedviga, Tešínska, porodila synčeka Jána. Oteckom bol bohatý palatín Štefan Zápoľský a chlapča dostalo do vienka skvelé životné perspektívy. Keď nadišiel čas, slávny spišský rodák mal rozprávkovú svadbu - veď mal kráľovskú nevestu Izabelu Jagellonskú. Jej oteckom bol poľský kráľ Žigmund I. Ibaže slniečko tejto rozprávky mladej dvojice tienili mraky doby, v ktorej žili. Lúče najprv hriali - po smrti arpádovského kráľa Ľudovíta II. kandidovala národná strana uhorských stavov na trón práve tohto Jána Zápoľského a v novembri 1526 bol korunovaný. Lenže už o pár dní, začiatkom decembra, pribudol Uhorsku aj ďalší kráľ - Ferdinand I. Habsburský. Obaja zúrivo a za veľkých obetí bojovali o žezlo. Kráľ Ján siahol i k pomoci inak úhlavných nepriateľov a stal sa vazalom sultána Sulejmana, presne toho Turka, ktorý potom vyslal k nám obávané osmanské komandá. Kráľ Zápoľský zomrel ďaleko od rodiska - v dnešnom Rumunsku - keď sa tesne pred smrťou (21. 7. 1540) stal otcom. Jeho Izabela mu darovala 7. júla syna Jána II. Žigmunda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
