Bol zosobnením pracovitosti a deň bez práce si nedokázal ani predstaviť. Hoci má Jaroslav Dietl i mnoho kritikov, ktorí nedokážu prehltnúť jeho poplatnosť režimu, vytvoril príťažlivé ľudské osudy a jeho postavy diváci dodnes milujú. V týchto dňoch by oslávil 82 rokov.
Dokopy vytvoril 24 seriálov, z ktorých sa mnohé preslávili aj za hranicami. „Všetko okolo seba vnímam ako hru a možno preto nie som spisovateľ, ale dramatik," charakterizoval sám seba. Bol neopakovateľným rozprávačom príbehov, ktoré dokázali verejnosť nielen zaujať, ale i dojať a rozosmiať.
Manželka Magdaléna: „Každý deň napísal 15 strán"
Azda najviac o ňom vie jeho manželka Magdaléna Dietlová. V rozhovore nám prezradila, že ju naučil využiť každý deň naplno a veriť viac činom ako prázdnym slovám. Dodnes naňho spomína s nesmiernou láskou. „Viete, bol to najsilnejší vzťah, ktorý som zažila, aký vôbec môže existovať medzi ženou a mužom. Vtedy som mala 27 a on mal niečo okolo štyridsiatky. Takže sme obaja vedeli, čo robíme a obaja sme mali celkom funkčný vzťah za sebou. A povedala by som, že mi po ňom ostalo najväčšie citové a rozumové bohatstvo, ku ktorému som kedy v živote prišla," povedala nám pred časom.
Najväčší dar, ktorý od neho dostala, bol jeho prístup k práci. „Naučil ma, že láska-neláska, vzťah-nevzťah, ráno sa musí vstať a pracovať. Pokiaľ nenapísal svojich 15 stránok, tak od toho nevstal, a keď to doobeda nestihol, tak si k tomu poobede sadol znovu. Proste tú kvótu, ktorú si sám stanovil, aj naplnil." Nikdy sa vraj pri písaní nechcel dívať von z okna, kde by mohol pozorovať nejaký pohyb. Na prácu totiž potreboval absolútny pokoj a sústredenie.
Na túto jeho nesmiernu pracovitosť však má pani Magdaléna svojské vysvetlenie. „Ako keby cítil, že nemá veľa času. Zomrel, keď mal 56 rokov a pritom mám skutočne pocit, že za sebou zanechal veľmi veľa práce. A také to posolstvo - neprežiť žiadny deň zbytočne - mi po ňom ostalo."
Jeho fikcie divákov strhli
Jaroslav Dietl mal okrem obdivuhodnej pracovitosti aj jedinečný talent. Dokázal vytvoriť fikciu, ktorá divákov strhla natoľko, že sa už nepýtali, či je to pravda, ale priali si, aby to pravda bola. Tento človek skrátka vedel písať pre televíziu, pretože pochopil jej zákonitosti a veril, že v akomkoľvek prostredí môžu v jeho scenároch žiť dobrí aj zlí hrdinovia. Jeho štýl zahŕňal zmysel pre humor, ľahkú stavbu príbehu a dramatickú skratku.
Písal rozprávky pre dospelých
Aj 26 rokov po smrti vzbudzuje jeho osobnosť veľké vášne. Má svojich žalobcov aj obhajcov, no všetci svorne tvrdia, že bol obrovským profesionálom. Kritici mu vyčítali a vyčítajú, že sa jeho televízne seriály len tvárili ako realita. To však on nikdy nepopieral. Nepísal odborné práce a literatúru faktu, ale skôr čosi ako televízne rozprávky pre dospelých. Mnohí síce namietajú, že len slúžil ideológii a bol spolutvorcom masovej kultúry, no to bolo tiež istou formou umenia. Každopádne je však jasné, že televízny príbeh nie je kniha a scenárista nemusí byť Hemingway ani Shakespeare. Od čias Jaroslava Dietla však platí, že by mal byť dobrý scenárista aspoň takým rozprávačom, akým bol on.
Písal len o dvoch veciach - o moci a o láske
A hoci ho mnohí nazývajú remeselníkom, nedá sa mu uprieť, že bol zrodený pre svet televízie. Založil a rozvíjal seriálovú tradíciu rovnako silnú, ako majú telenovely či sitcomy. Bol majstrom v komplikovaní a rozuzľovaní vzťahov, situácií, dokázal dojať aj rozosmiať, prikovať diváka k obrazovke a primäť ho k tomu, aby uveril všetkému, čo vidí. Hovoria o ňom, že nebol mysliteľ, ale rozprávač a že by dokázal zdramatizovať aj telefónny zoznam.
Tak či onak, písanie preňho bolo najväčším potešením. „Každým príbehom chcem dojať, napnúť alebo rozosmiať. Keď to len trochu ide, tak všetko dohromady. Len vtedy, keď podobné pocity stretnú pri písaní mňa, môžu stretnúť aj diváka," zveril sa talentovaný J. Dietl, ktorý sa v rámci tvorby riadil tvrdením, že dramatik môže písať len o dvoch veciach. O moci a o láske.
Výnimočnú lásku mu doprial aj osud
Práve o láske toho vedel dosť aj z vlastného života. Svoju druhú manželku Magdalénu totiž stretol v čase, keď bol ženatý, no nedokázal odolať. „V návale emócií sme si vlastne len dokola opakovali všetko, čo je proti. A môj muž tiež, pretože bol ženatý, mal dieťa a ja som bola vydatá a mala som dve deti. Tak dlho sme si to navzájom vyhovárali, až sme pochopili, že si to vlastne nevyhovoríme. A potom už bol môj muž ako skala. Vravel, že nech sa deje čokoľvek, na našej láske to nič nezmení. A tak dlho mi to vysvetľoval, až som mu uverila až do bezvedomia," spomína dnes s úsmevom jeho manželka. „Ja som si hlavne uvedomovala, že je to naozaj niečo výnimočné. Že sa mi to napríklad už nikdy v živote neskôr nestane. A mala som pravdu."
Azda najúspešnejším seriálom z Dietlovho pera je všeobecne obľúbená Nemocnica na okraji mesta. Málokto však vie, že v tomto titule nemala byť dominantná práca lekárov a sestier, ale na začiatku bola len obrovská chuť napísať veľký milostný príbeh. Pôvodne mal mať len trinásť dielov, no pre veľký úspech sa ich dotočilo ďalších sedem. Seriál žal úspechy aj v zahraničí a obrovský úspech zaznamenal v Nemecku.
Odišiel skoro a nečakane
Hoci sám J. Dietl pravú veľkú lásku našiel, nebolo mu súdené prežiť s ňou dlhý život. Zomrel pred očami svojich milovaných, keď ho nečakane, priamo uprostred tenisového zápasu s rodinou, zabil infarkt. „Bol najväčšia sila v našej rodine. Môj život ovplyvnil úplne vo všetkom. Jeho smrť prišla úplne nečakane... Bola som vydesená. Každý deň som chodila do jeho pracovne, to prostredie a jeho veci ma upokojovali," dodala aj po mnohých rokoch s pohnutím v hlase Magdaléna Dietlová.
Výber
Seriály J. Dietla
1961 - 1963: Traja chlapi v chalupe
1967 - 1968. Pieseň pre Rudolfa III
1970: Alexander Dumas starší
1975 - 1984: Slovácko sa nesúdí
1975: Najmladší z rodu Hamrov
1976: Muž na radnici
1977: Žena za pultom
1978 - 1981: Nemocnica na okraji mesta
1979: Inžinierska odysea
n 1982 - 1986: Malý pitaval z velkého mesta
n 1985: Synovia a dcéry Jakuba sklára
n 1986: Frankensteinova teta
n 1987: Veľké sedlo
n 1987: Vojna volov
Profil
Jaroslav Dietl sa narodil v roku 1929 v chorvátskom Záhrebe.
Keď mal 4 roky, rodina sa presťahovala do Československa.
Študoval psychológiu, vychovával učňov, pracoval na Ministerstve sociálnej starostlivosti a následne v rokoch 1951 až 1955 vyštudoval na FAMU dramaturgiu.
Už v 50. rokoch prispieval do časopisov a novín Dikobraz a Mladá fronta a spolupracoval s Československým rozhlasom.
V rokoch 1955 až 1973 bol dramaturgom a scenáristom Československej televízie Praha.
Od roku 1974 bol na voľnej nohe a následne sa stal aj dramaturgom a scenáristom Filmového štúdia Barrandov.
Je autorom a dramatizátorom približne päťdesiatich divadelných hier, pôsobil ako dramaturg, autor pôvodných námetov a predlôh, scenárista a spoluscenárista. Neustále spolupracoval s Československou televíziou ako autor rôznych inscenácií a filmov, zábavných programov a hudobných projektov.
Získal Cenu ČST aj titul Zaslúžilého umelca.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
