Notári doživotne aj s platom
Vo veľkých obciach Zemplínskej župy volili notárov aj podnotárov doživotne s platom, ktorý určila župa, ale vyplácala ho obec príslušného obvodu. Obvodný notár dostával ročný plat 315 zlatých, podnotár 223 zlatých.
Obecné štatúty určovali základný plat richtárovi 80 zlatých, podrichtárovi, ktorý bol zároveň aj pokladníkom, 120 zlatých, obecnému tútorovi 75 zlatých.
Podľa obecného štatútu bol platený aj obvodný lekár a pôrodná baba, ktorá musela mať osvedčenie o vyškolení. V tej dobe sa týmto pôrodným asistentkám hovorilo „ceduľové baby“ práve preto, že mali osvedčenie, ceduľu, pre výkon povolania. Jej vyplácala obec ročne 40 zlatých a lekárovi 180 zlatých. Nočný strážnik v meste i v obci mal rovnako - 36 zlatých, policajt 120 zlatých.
Vznik diét
Podľa obecných štatútov mali predstavitelia verejnej správy za vybavovanie služobných záležitostí mimo chotára svojej obce nárok na denný príplatok - diétu. Odmena im patrila aj za vybavovanie v svojej obci, ktoré vyžadovalo v nej pochôdzky. Vtedy vzniknuté diéty boli v inom poňatí ako po vzniku ČSR, keď sa už necestovalo na služobné cesty na koni alebo kravskom povoze, ak nebol k dispozícii obecný kôň. (Niektoré mestá mali mestské alebo úradné zvieratá, ktoré sa využívali aj v poľnom a lesnom hospodárstve - Košice mali aj somáre ešte aj v 30. rokoch 20. storočia.)
Richtár a podrichtár za jedno vybavovanie v obci dostali popri plate 50 grajciarov, mimo obce až jednu zlatku diéty. Mali zaručený riadny plat rovnako ako notár, lekár, pomocný personál a služobníctvo v obci. Dočasne zvolení zástupcovia do obecného zastupiteľstva dostávali iba čestné odmeny. Komisie, ktoré zriaďovali pri obecných zastupiteľstvách, nedostávali nič aj pri ich rozsiahlej činnosti pre prospech obce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
