Maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť vydalo nález k nášmu slávnemu zákonu o používaní jazykov menšín. Kto by očakával viac „sklamania" než skandovania „éljen", sa trafil. Aj keď treba uznať, že ocenenie „v niekoľkých ohľadoch pozitívny", sa tiež vyskytlo. Ešteže tak... Príznačnejšie je, že úrad pána Navracsicsa (tak sa volá minister) objavil veľké nedostatky. Najväčší v tom, že zákon udeľuje len možnosti, ale nie povinnosti štátu pri zabezpečení konverzácie v jazykoch menšín. Napr. skutočnosť, že v zdravotníckych zariadeniach nie je povinnosť zamestnať tlmočníka pre komunikáciu s minoritným pacientom, prijali dokonca „s hlbokým sklamaním".
Fakt je ten, že zaujať meritórne stanovisko k problematike autor nevie. Dá sa len opakovať nedávno povedané, že štát by mal prejaviť ústretovosť k menšine v miere, v akej mu sily stačia. Alebo aspoň približne, to je akosi princíp. Tu ale vzniká podozrenie, že Orbán (Navracsics, Fidesz) si predstavuje slovenský rozpočet ako roh hojnosti. Alebo predstiera, že takáto predstava je mu blízka... Niežeby požiadavku nešlo pri veľmi dobrej vôli splniť, avšak podobné situácie sú životom ošetrené. A každý normálny Maďar, ktorý nechce tvoriť umelé zádrapky, to vie.
Vážne podozrenie je, že iba o tú zádrapku tu ide. Predovšetkým: Aj keď v rámci novej ústavy je maďarský štát povinný hľadieť si krajanov za hranicami, ak u Orbánovcov majú ozaj problém so zákonom, existuje dosť iných nástrojov, ako to dať SR na vedomie, než verejné známkovanie. Napr. niektorá z komisií podľa základnej zmluvy... Keby Orbánovi a spol. ležalo na srdci skutočne vylepšenie zákona v prospech menšiny, tak presne tento spôsob „nadviazania dialógu" o ňom by nikdy nezvolili. Slovenská vláda predsa od maďarskej momentálne tiež niečo chce, pričom naráža na múr hluchoty. Už len preto musia v Budapešti vedieť, že ich verejná kritika môže tak akurát zacementovať všetky „slabiny", ktoré oni v zákone objavili.
No. Ak samotné Új szó vo veľkej analýze skonštatovalo, že „nový zákon rozširuje naše jazykové práva", tak je zrejmé, že nemôže ísť o nejakú takú zmenu k horšiemu, kvôli ktorej by sa malo v Budapešti liezť na stenu. Iste, SMK môže mať a má odlišný názor, ale nestalo sa viac než toľko, že v Bratislave sa prijala legislatíva, ktorá sa niekomu páči viac a niekomu menej tak, ako je v demokraciách bežné. A na toto sa nereaguje podobne, ako sa nereaguje na ústavu cudzieho štátu.
Ak predsa áno, tak preto, lebo sa sledujú iné ciele. Konkrétne v našom prípade temperovanie domácej klímy, ktorá sa musí udržiavať v presvedčení, že na „Felvidéku" sa rodákom darí zle. A to je už svedectvo nie o slovenskom zákone, ale o maďarskom „režime národnej spolupráce", ktorý menšiny zneužíva pre vlastnú potrebu. Ak sa aj cez tento pocit (mimo druhých občianstiev a volebných práv), ktorý je oprávnený, indukuje na Slovensku paranoja, tak odtiaľ už vedie priama cesta k tomu, že napr. o tlmočníkoch zákon o jazykoch nechce ani počuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
