Od čias spred približne dva a pol tisícročia, keď grécky filozof Demokritos sformuloval názor, že základom hmoty sú nedeliteľné atómy (slovo atomos znamená nedeliteľný), ľudstvo v odhaľovaní tajov mikrosveta podstatne pokročilo, aj keď ani dnes nevieme ešte o časticiach tvoriacich hmotu a o silách pôsobiacich medzi nimi všetko.
Mimoriadne náročný výskum
Výskum v oblasti jadrovej, subjadrovej či časticovej fyziky sa postupne stal takým náročným (na experimentálne zariadenia i financie), že ho možno realizovať len v širokej medzinárodnej spolupráci. Na zefektívnenie výskumu v oblasti časticového výskumu ratifikovalo v roku 1954 dvanásť západoeurópskych krajín konvenciu o vzniku inštitúcie CERN (Conseil Européen pour la Recherche Nucléaire, čiže Európska rada pre jadrový výskum).
Názov sa zmenil, skratka ostala
Názov tejto medzinárodnej inštitúcie bol neskôr zmenený na Organisation Européenne pour la Recherche Nucléaire, čiže Európska organizácia pre jadrový výskum. Skratka sa tak mala zmeniť na trochu ťažko vysloviteľnú OERN, ale vraj na návrh nemeckého fyzika W. Heisenberga bol ponechaný pôvodný akronym CERN. Inštitúcia CERN je prevádzkovateľom veľkého laboratória, ktoré sa dnes obvykle označuje termínom Laboratoire européen pour la physique des particules, čiže Európske laboratórium časticovej fyziky.
Od jadier k časticiam
To lepšie vystihuje súčasné zameranie výskumu, ktorý prešiel od štúdia atómových jadier k štúdiu častíc a interakcií medzi nimi. CERN, ktorý sa nachádza na švajčiarsko-francúzskej hranici neďaleko Ženevy, je inštitúciou s medzinárodným štatútom a oficiálne nie je ani pod švajčiarskou, ani pod francúzskou jurisdikciou. Činnosť CERN-u je financovaná z príspevkov členských štátov, ktorých je v súčasnosti dvadsať.
Slovensko členom od roku 1993
Slovensko sa stalo členom CERN-u v roku 1993, pričom odborným garantom nášho členstva je ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Ročný rozpočet CERN-u je okolo 900 miliónov eur, Slovensko prispieva sumou približne 5,2 mil. eur. V roku 1963 vznikla z iniciatívy vtedajšieho generálneho riaditeľa CERN-u prof. Weisskopfa a predsedu Výboru pre vedeckú politiku prof. Powella komisia ECFA (European Committee for Future Accelerators čiže Európska komisia pre budúce urýchľovače) ako poradný vedecký orgán, tesne spojený s aktivitami Európskeho laboratória pre časticovú fyziku.
Určuje stratégiu rozvoja
Táto komisia, ktorej členmi sú významné vedecké osobnosti, plní od svojho založenia dôležitú úlohu pri určovaní stratégie rozvoja fyziky vysokých energií, najmä vývoja a budovania bázových zariadení pre špičkový základný výskum vo fyzike, a to najmä urýchľovačov častíc, pracujúcich s čoraz vyššími energiami.
Monitoruje stav výskumu v členských štátoch
Jednou z významných úloh ECFA je aj periodické monitorovanie stavu výskumu vo fyzike vysokých energií a príbuzných odboroch v členských štátoch CERN, ako aj jeho materiálnej základne, ľudských zdrojov a financovania. Na základe prezentácií reprezentantov vedeckej komunity danej krajiny členovia RECFA (Restricted ECFA, čo je "obmedzená" ECFA, v ktorej má každý členský štát CERN-u jedného zástupcu, slovenským je doc. V. Černý z Univerzity Komenského) zaujmú hodnotiace stanovisko a odporúčania pre ďalšie smerovanie výskumu.
Po prvý raz v Košiciach
Svoje závery RECFA oznamuje písomne vrcholným národným orgánom, zodpovedným za riadenie a podporu vedy. Od vstupu Slovenska do CERN-u sa tento audit zo strany ECFA uskutočnil už dvakrát, a to v roku v r. 1997 v Smoleniciach a v r. 2004 v Bratislave. Minulý týždeň sa uskutočnil tretí takýto audit, a to v Košiciach, kde pôsobia dve inštitúcie, ktoré dlhodobo, úzko a efektívne spolupracujú s CERN-om pri výskume v oblasti časticovej fyziky a ktoré boli organizátormi tohto auditu. Ide o Prírodovedeckú fakultu Univerzity P. J. Šafárika (PF UPJŠ) a Ústav experimentálnej fyziky SAV (ÚEF SAV).
Riaditeľa CERN-u prijal aj prezident
Na košickom zasadaní komisie ECFA sa zúčastnil aj generálny riaditeľ CERN-u profesor Rolf-Dieter Heuer, ktorý pred príchodom do Košíc rokoval so slovenským ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Eugenom Jurzycom a ktorého prijal aj prezident Ivan Gašparovič. Sympatický prof. Heuer si ešte na letisku našiel chvíľu na zodpovedanie našich otázok. Prvá sa týkala účelu jeho pobytu vo východoslovenskej metropole. "V Košiciach sa zúčastním na zasadaniach ECFA resp. RECFA. Tieto komisie zasadajú v troch krajinách ročne, čiže - pri počte 20 členských krajín - pripadne na každú krajinu jedno zasadanie približne raz za sedem rokov. No a teraz prišiel opäť rad na Slovensko. Na otvorenom zasadaní si vypočujeme príspevky o stave výskumu v oblasti časticovej fyziky na Slovensku a na uzavretom zasadaní RECFA a na uzavretom zasadaní RECFA prijmeme odporúčania, týkajúce sa okrem iného ďalšieho smerovania výskumu vo vašej krajine. Tieto odporúčania zašleme vášmu ministerstvu, ktoré je garantom spolupráce s CERN-om," odpovedá prof. Heuer.
Čo po objave Higgsovho bozónu?
Druhá otázka sa týkala takpovediac "honby" za tzv. Higgsovým bozónom, ktorého objavenie je aj jedným z cieľov experimentov, konaných na najväčšom urýchľovači sveta, známom pod skratkou LHC (large hadron collider, čiže veľký hadrónový zrážač). Práve tento bozón by mal byť "pôvodcom" hmotnosti častíc. Otázka znie, či objavenie tohto bozónu nebude znamenať koniec časticovej fyziky. "To vôbec nie," usmieva sa prof. Heuer, "tým len prakticky uzavrieme takzvaný štandardný model časticovej fyziky. Bežná hmota, ako ju poznáme, však tvorí len približne štyri percentá celkovej hmoty vesmíru. Zvyšok je tzv. tmavá hmota, o zložení ktorej zatiaľ vlastne nič nevieme, takže práce bude naďalej dosť."
Do CERN-u dodávajú aj košické firmy
Na zasadaní ECFA odzneli aj príspevky košických fyzikov, pracujúcich v oblasti časticovej fyziky (v slangu nazývaných "častičkári). Dr. M. Bombara (PF UPJŠ) hovoril o slovenskej účasti v experimente ALICE, ktorý sa realizuje na urýchľovači LHC, Dr. L. Šándor (ÚEF SAV) informoval o experimentoch s ťažkými iónmi na urýchľovači SPS a Dr. P. Stríženec sa venoval analyzovaniu údajov z urýchľovača LHC. Potešiteľnou skutočnosťou je, že na zasadaní sa prezentovali aj dve košické spoločnosti (Cryo-Soft a ZTS VVÚ), ktoré sa podieľajú na dodávke rôznych komponentov pre CERN. Mimochodom, viete, že world wide web (www), čiže vlastne internet, sa zrodil práve v CERN-e?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
