Sexuálny škandál Francúza na čele MMF upútal najmä bulvárnou zložkou, pričom pridanou hodnotou na SR je i oslepujúco kontrastný pohľad na to, ako pracuje americká spravodlivosť. (Ešteže Strauss-Kahn nenaháňal chyžnú v Bratislave. To by, v lepšom prípade, rozsudok padol v r. 2025, v horšom by sa všetko ututlalo.) Podstatnejšie sa však zdá, že výmena na poste generálneho riaditeľa fondu, z ktorého DSK abdikoval, nesie určitý potenciál, ako hovoria marxisti, otočiť koleso dejín. (Lepšie klišé autora nenapadlo.)
Tu treba vidieť, že hoci v kauze zachraňovania Grékov a spol. z dlhov "orchestrovala" riešenia a postupy najmä EÚ, bez MMF by sa nepohla. A na tom, že sa veci hýbali smerom, akým sa hýbali, sa z kresla šéfa fondu mohutným osobným vkladom pričinil práve Strauss-Kahn. Dobre informované zdroje udávajú, že napr. na rozhodnutie Merkelovej, ktorá po piatich mesiacoch odporu v máji 2010 súhlasila s gréckou pôžičkou, mal rozhodujúci vplyv práve on. Súboj o nástupníctvo po DSK, ktorý sa práve odohráva, je takto vlastne aj zápasom o to, či Európa bude nerušene pokračovať v zachraňovaní svojich "sviniek" po starom, alebo je terajší príspevok MMF k eurovalu (250 miliárd eur) záverečný akord, po ktorom sa už najbohatšia časť zemegule bude musieť postarať o seba výlučne sama.
Dávne dohody s USA hovoria, že na šéfa MMF má Európa "prirodzené právo". To je fajn, ale dopady hospodárskej krízy výrazne akcelerovali zmenu pomeru síl aj na globálnej finančnej scéne. A do situácie, keď upadajúci význam Európy ešte podškrtávajú jej horibilné dlhy, prichádza Čína s výzvou, aby "sa nový riaditeľ MMF vyberal na základe demokratických rokovaní". No. S pripomienkou, že o tej demokracii teda hovoria tí najpovolanejší, treba povedať, že záujem USA, ktorých (sú)hlas je rozhodujúci, leží čoraz väčšmi v Číne než v Európe. Iste, zatiaľ to stále vyzerá, že štafetu po DSK prevezme ďalšia Francúzka (ministerka financií Lagarde), ale zákulisné šachy, ktoré sa iba teraz rozohrávajú, môžu spieť aj k veľkému zvratu.
So slovenskou ekonomikou to súvisí "iba" tak, že neexistuje taká druhá vlna krízy v Európe, ktorá by SR nezadlávila. A keby sa "link" EÚ-MMF oslabil a došlo by k zmene stratégie napr. signálom pre trhy, že na prípadnej pôžičke (po krk namočenému) Španielsku už fond nebude spolupracovať, tak všetky istoty, nastavené na očakávania "krach-pôžička-modlitba", vyletia do vzduchu. Isteže, reťazové krachy v EÚ si ani Čína nemôže želať. Práve naopak. Tie bankroty však terajšie "záchrany" neodvracajú, skôr iba odkladajú na neskorší a drahší čas. A predstavme si takto MMF pod vedením či aspoň zvýšeným vplyvom rozvojových krajín, kde neexistujú ani štátne dôchodky, ani sociálne dávky, ani podpora v nezamestnanosti (preto rastú tak rýchlo), ako podpisuje nejakú ďalšiu zmenku európskemu štátu s päťkrát vyššou životnou úrovňou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
