My postarší (no, skôr starší ako postarší) sme ešte zažili "predpočítačovú" dobu, ktorej "fungovanie" si tí mladší možno ani nevedia dobre predstaviť. Vývoj skutočných kompaktných počítačov bol umožnený až miniaturizáciou elektronických prvkov, na ktorých sú tieto počítače založené. Počítač, pracujúci na mechanickom princípe, sa však už v 19. storočí pokúsil zostrojiť vedec, ktorý sa zvykne považovať za otca počítačov. Angličan Charles Babbage.
Narodil sa 26. decembra 1791 v bohatej londýnskej rodine. Peniaze jeho otca umožnili, aby sa Charles vzdelával na rôznych základných školách a u súkromných učiteľov. Keď mal osem rokov, poslali ho do vidieckej školy, aby sa zotavil po nebezpečnej horúčke. Potom navštevoval akadémiu v Enfielde s dobre vybavenou knižnicou s mnohými matematickými dielami, ktoré vzbudili Charlesov záujem o matematiku.
Člen Klubu duchov
V októbri 1810 začal študovať na Trinity College v Cambridgei, neskôr prešiel na Peterhouse College. Ako študent bol Charles členom niekoľkých spoločností, okrem iných aj Klubu duchov, ktorého cieľom bolo skúmať nadprirodzené javy. Keď raz Babbage sedel nad logaritmickými tabuľkami, uvedomil si, akou monotónnou a úmornou prácou je počítanie hodnôt pre takéto i iné matematické tabuľky (ktoré boli plné chýb, pretože každá hodnota bola počítaná ručne a "počítači" sa občas pomýlili).
Chcel nahradiť ľudí strojmi
Babbage začal byť posadnutý myšlienkou nahradiť ľudí (tí sa skutočne v angličtine nazývali computers, čo je dnes výraz, označujúci počítače) strojmi, ktoré by počítali rýchlejšie a spoľahlivejšie. Zhotovil čosi ako prototyp diferenčného stroja s množstvom ozubených koliesok a hriadeľov a predstavil ho členom Royal Society.
Tí považovali myšlienku za hodnú podpory a presvedčili britskú vládu, aby udelila Babbageovi podporu vo výške 1 500 libier (to bola vtedy obrovská suma). Predvídal, že svoj mechanický "zázrak" dokončí do troch rokov. Nanešťastie sa však ukázalo, že postaviť funkčný model diferenčného stroja je oveľa ťažšie, ako postaviť stolný model.
Nepodarilo sa mu ho dokončiť
Hoci Babbage strávil desať rokov na modifikovaní a vylepšovaní svojho stroja, pričom od vlády získal ďalších 17 000 libier, stroj sa mu nepodarilo dokončiť a vláda prestala jeho projekt financovať. Tento diferenčný stroj by bol mal okolo 25 000 častí, vážil 13,6 tony a bol by vysoký 2,4 metra. Fragment tohto stroja je uložený v londýnskom múzeu vedy. Jeho zlepšená verzia (diferenčný stroj č. 2) bola podľa Babbageových plánov dokončená až v rokoch 1989 až 1991.
Prvky ako u moderných počítačov
Napriek neúspechom s diferenčným strojom sa Babbage okolo roku 1833 pustil do vývoja ešte zložitejšieho stroja, nazvaného analytický stroj. Ten už mal byť programovateľný pomocou dierovaných štítkov (tie sa už vtedy používali na žakarových tkacích stavoch). Po naprogramovaní štítkov by sa tieto vložili do stroja, ktorý by už ďalej pracoval samostatne.
Tento stroj mal obsahovať prvky, ktoré Babbage nazval store (čosi ako sklad) a mill (čosi ako mlyn v zmysle spracovateľskej jednotky). Tie už možno považovať za akýchsi mechanických predchodcov pamätí a procesorov dnešných počítačov. Skvelá matematička Ada Lovelaceová, ktorá ako jedna z mála ľudí plne rozumela Babbageovým ideám, vytvorila program pre analytický stroj, ktorý by bol schopný vypočítať rad Bernoulliových čísiel.
Konštrukcia sa ukázala ako nemožná
Keďže sa konštrukcia diferenčného stroja ukázala problematickou, čoskoro sa potvrdilo, že zostrojenie analytického stroja nie je možné. Parou poháňaný stroj by bol veľký ako lokomotíva a pozostával by z neuveriteľne zložitej sústavy vzájomne poprepájaných súčastí, pričom akákoľvek nevyváženosť by zrejme viedla k jeho rozpadnutiu. Babbageove plány prvého "počítača" sa dochovali dodnes.
Nenávidel verklikárov
Možno ešte spomenúť, že Babbage, ktorý bol v rokoch 1828 až 1839 profesorom matematiky v Cambridgei, dosiahol úspechy v kryptografii, ale neúspešne sa uchádzal o kreslo poslanca britského parlamentu.
Babbage bol excentrik, ktorý okrem iného temer patologicky nenávidel pouličných verklikárov. Zomrel 18. októbra 1871 a polovica jeho mozgu je vystavená v londýnskom múzeu vedy (Science museum).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
