Dve frontové línie okolo tejto legislatívy, teda mimo tradičnej koalično-opozičnej i medzi vládnymi Maďarmi a vládnymi Nemaďarmi (resp. ich časťou), patria už k slovenskému koloritu. Predsudok, že ak nejaké práva menšine, a teda extra špeciálne maďarskej, Slováci dajú, tak rovnakou mierou sami sebe vezmú, nesúvisí ani tak so zákonom zachovania energie, ako s podstatou karpatskej politiky. Vždy sa nájdu nejakí, o(O)byčajní či neobyčajní ľudia, prípadne KDH, ktorí sa na téme povozia. Iná vec je otázka, či spory v koalícii museli trvať mesiace a byť také hlučné.
Vecne sa dá k zákonu povedať asi toľko, že pas. Látka, ktorú pojednáva, teda úprava pravidiel v styku s úradmi, je malicherná a pre priemerného Maďara na SR asi tisíckrát menej relevantná ako to, či má dobrý príjem digitálneho signálu (a najmä RTL Klub) z Budapešti. To neznamená, že tým pár jedincom, ktorým veľmi záleží, aby za dane do slovenskej kasy mali službu v rodnej reči, štát nemá vyjsť maximálne v ústrety, pokiaľ mu stačia sily. Len toľko, že kauza je nacionálne pripálená a to, či hranica pre sídlo s výsadou použitia menšinového jazyka bude 15, 18, alebo 20 percent, má väčšmi symbolickú, než praktickú hodnotu. Ak je pre Bugára "rozumný kompromis" to, že bude pätnásť, čo bol vládny návrh, ale až od r. 2021, tak musí byť aj pre nás. Teda všetkých tých, ktorí nechcú hádky o ničom, ale pokoj. Prečo nie? Alebo 2048...
Zamlčaný podmet, alebo skôr jadro kompromisu je, že tri Ficove vlády, ktoré sa dovtedy vystriedajú, to osemkrát zmenia. Takže aj tí, ktorí vidia príbeh ako šklbanie slovenskej kozy maďarským vlkom, môžu žiariť spokojnosťou. Ale dobre. Nehaňme zákon ani šéfa Most-u, ktorému už teraz rozumieť, prečo v zime hovoril, že "ak chceme dosiahnuť 80 percent, musíme pýtať 150". Kľúčové z pohľadu Bugára, samozrejme, je, či aj pán Berényi, teda SMK, výsledok ocení na tých 80... Alebo, dovolíme si tipnúť, o čosi nižšie. Povedzme tak na osem...
Politicky kauza nasvietila dve veci. Vydieračský potenciál, ktorý vo svojej pozícii Matovič objavil, sa pretavuje do politickej reality v miere, akú mu môže úprimne závidieť akákoľvek ľubovoľná štvorka poslancov Národnej rady. Po druhé, bezohľadná politika "národnej spolupráce" Viktora Orbána komplikuje život, a tým i manévrovacie možnosti, cezhraničnej reprezentácie menšiny. Nie je isté, či línia "zjednodušeného občianstva" (a pod.) je najšťastnejší spôsob "národnej spolupráce". Odprisahať, že jazyky menšín by napr. za Gyurcsánya dopadli na SR pre Maďarov dramaticky výhodnejšie, sa zaiste nedá. Ale keby Bugár napadol Fidesz, že je zodpovedný za to, že tých 150 percent nevyšlo, na základe rozpravy v NR SR by presvedčil kdekoho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
