aná až na kosť.
No. Takže tentoraz máme bratislavské letisko, kde bruselská „letka“ OLAF objavila zásadnú nehospodárnosť. Čiže o dačo menej než 4 milióny eur nám nevyplatia, cvakneme si to z národného rozpočtu. Že je za tým zmanipulovaný-zbabraný tender, je dané samo sebou, ako aj skutočnosť, že šťastným výhercom zákazky v celkovom objeme asi 6 mil. eur je bývalý (alebo aj súčasný??) sponzor Smeru.
Skutočnosť, že zarobil nejaký Ikores, teda nezloží z nôh minimálne toho, kto si pamätá príbehy ako vojenský archív Trnavy, byt Ficovej mamky či rekonštrukcia colnice na ukrajinskej hranici. Len a aj vzhľadom na smiešnosť, že celá „donorská“ história firmy (teda viditeľná) je v objeme 200 tisíc Sk, sa žiada upresnenie v tom zmysle, že celý „neoprávnený prospech“ z rekonštrukcie letiska (archívu a pod.) nezaparkoval, samozrejme, vo vrecku budovateľa. Také, hm, zjednodušenie sa v médiách občas podsúva. Stopercentne tvrdiť o konkrétnej kauze si naozaj nič nedovolíme, ale realita spravidla býva o chlp zložitejšia: Mnohé známe firmy, a Ikores zrejme medzi nimi, by k svojim zákazkám nikdy neprišli, keby sa o „neoprávnený prospech“ bratsky nedelili s tými, ktorí im vydláždili chodníčky. Napr. žmúrením očí nad neregulárnymi súťažami, či priamo organizovaním neregulárností. To je totiž základný princíp fungovania – nielen – slovenskej verejnej domácnosti. Predstava, že nejaký „sponzor“ za 200 tisíc inkasuje len tak grátis kšefty za 200 miliónov, či miliardu (Trnava), je, hm, infantilná.
Vytváranie zdania, že európske tendre (i národné) sú v záujme verejného blaha, a kradmá ruka politika, úradníka či neštátneho účastníka je len akási „kolaterálna nehoda“, (ktorú navyše okamžite trestá OLAF!), je jeden z jedov, čo po týchto kauzách zostáva. Takže opäť si sadajú premiérka, tentoraz Radičová, a eurokomisár, povedzme Hahn, a prijímajú slávnostný záväzok, že do budúcna to bude už len čisté a transparentné ako úradná vitrína. Nebude. To, že v eurofondoch panuje „neuveriteľná byrokratizácia“ a „zložitosť administrácie“ (Radičová), sú všetko korytá, ktoré sa rokmi vyhĺbili v systéme práve preto, aby zvýhodnil účastníkov, ktorí sedia najbližšie k ohnisku. Napr. s tým, že sprostredkovatelia dotácií a tvorcovia projektov budú vždy krúžiť okolo e-fondov, keďže priemerný malý a stredný podnikateľ tú agendu nezvládne, nikto nikdy nepohne. Eurofondy zo svojej podstaty, ktorou je uplácanie národných elít a ich zaviazanie „európskej myšlienke“ vytvárajú prostredie, ktoré nemôže nebyť neklientelistické a nekorupčné.
Letisko v BA je epizóda, akých bude len pribúdať. Kým sa na základe príkladov z Grécka, Portugalska, východného Nemecka (a pod.) nepoučíme, že celá stratégia „doháňania“ a „vyrovnávania regionálnych rozdielov“ cez rozsiahle finančné transfery je omylom. Môžeme v tejto súvislosti trebárs aj podporiť Sulíka, ktorý od pása navrhol, aby sme vklad do eurovalu II vykryli z eurofondov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
