Vyhlásenie Úradu pre ochranu osobných údajov (ÚOOÚ), že sčítanie nie je anonymné, ako tvrdil Štatistický úrad (ŠÚ), je najmä rekordom v dochvíľnosti. K zisteniu, že číselný kód, ktorý je občan povinný (?) nalepiť na formulár, umožňuje identifikáciu osoby, dospel ÚOOÚ takpovediac na pravé poludnie. Teda asi tak dvanásť hodín pred kritickou polnocou z 20. na 21. mája. Hahaha. Na otázku, či skvelý štátny ochranca údajov si to skôr všimnúť a upozorniť národ nemohol, je odpoveď záporná. Článok bezpečnostného analytika Kopáčka, ktorý prvý napísal o možnosti odtajnenia prostredníctvom "identifikátora", sa totiž objavil na blogu až v utorok.
Tak. Tu je verná fotografia verejného bordelu: Štát prevádzkuje jeden celý úrad s bohviekoľko zamestnancami len preto, aby elementárnu skutočnosť (teda, že princíp anonymity dát je deravý), ktorá zásadne mení pohľad na udalosť, objavil a zverejnil nezávislý bloger-analytik. To je nádhera.
Ešte skľučujúcejšia než predstava, ako kvalitne asi plní svoje poslanie ÚOOÚ tak všeobecne, je reakcia úradu, s ktorým sa pustil do sporu. Štatistička Benkovičová namiesto toho, aby zaliezla kamsi do diery a tam mlčala, hovorí o "marení sčítania" a vyhráža sa podnetom na prokuratúru. Napriek tomu, že na základe teraz známych skutočností je naprosto evidentné, že ŠÚ v súvislosti so sčítaním zavádzal (podvádzal), čiže uvádzal obyvateľstvo do omylu.
Pre korektnosť. Aj keď ako neanalytici musíme trikrát merať, aby sme sa neporezali, dá sa asi povedať, že z obáv zo zneužitia údajov cez identifikátor prehnanú hystériu robiť netreba. Dá sa len opakovať, že väčšinu informácií, na ktoré sa anketa pýta, má štát pod palcom i bez sčítania (matriky, SP, DÚ, katastre, atď.). A keby chcel nejaký byrokrat speňažiť napr. to, aký máte plat, mohol tak urobiť i doteraz. Údaje, ktoré nemá a vyzvedá navyše, napr. národnosť, vyznanie či postavenie v domácnosti (napr. domina, pod papučou, a pod.), nie sú na trhu "poptávané".
Celé toto sčítanie je príznaková freska o myslení aparátu, jeho vzťahu k občanovi a úrovni služieb, ktoré vnucuje. V situácii vysokej rozpočtovej tiesne (ktorú politici dostatočne ostro nevnímajú) sa vrážajú desiatky miliónov eur do sliedenia po intímnostiach i úplných nezmysloch a následne vytvárania agregovaných čísiel, ktoré sú buď nepoužiteľné, alebo ich použitie nemá racionálne opodstatnenie. Väčšia hlúposť, než že "na základe týchto údajov sa bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia byty, školy, atď..." (ŠÚ), azda ani neexistuje. Najväčšmi práve poburuje, že ten istý štát, ktorý pre "procesné chyby" (ktoré sa každý bojí pomenovať pravým menom) pravidelne púšťa na slobodu vrahov, čiže kolabuje v základných funkciách, si robí ambície organizovať spoločnosť až na úroveň vybavenia domácností (napr. splachovacím zariadením). Pričom, a presne to príbeh "identifikátora" ukazuje, je nekompetentný vykonávať i tie úkony, na ktoré si už vytvoril aparát a vyčerpal pridelené peniaze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
