Poodhaľovať závoj nad tajomstvami vesmíru sa začalo dariť až po skonštruovaní ďalekohľadov, ktorými si astronómovia môžu aspoň trochu vesmírne objekty priblížiť. Jedným z významných astronómov bol aj William Herschel.
William Frederick Herschel sa narodil ako Wilhelm Friedrich Herschel 15. novembra 1738 v Hannoveri, ktorý bol vtedy súčasťou personálnej únie Veľkej Británie a Hannoverského kráľovstva. Jeho rodičia pravdepodobne pochádzali z Heršpíc pri Brne. Jeho otec bol členom vojenskej kapely a muzicírovali aj všetky jeho deti. William už ako 14-ročný sprevádzal svojho otca na hoboji, zaujímal sa však aj o prírodné vedy a študoval cudzie jazyky.
Utiekol do Anglicka
Po francúzskej okupácii Hannoveru utiekol do Anglicka, kde sa najprv živil prepisovaním nôt. Ako nadaný hudobník sa postupne stal učiteľom hudby, hrával na koncertoch a v roku 1766 sa stal organistom v známom kúpeľnom mestečku Bath. Skladal aj hudbu a zložil 24 symfónií, 14 koncertov a 44 komorných skladieb, z ktorých sa však dnes hrávajú len niektoré.
Od hudobnej teórie k astronómii
Jeho záujem o hudobnú teóriu ho priviedol k štúdiu matematiky a napokon k astronómii. Jeho prvé zaznamenané astronomické pozorovanie pochádza z roku 1766. Pretože nemal prostriedky na kúpu dobrých ďalekohľadov, začal sám vyrábať (okolo roku 1773) zrkadlové teleskopy. Kým sa mu podarilo vybrúsiť prvé použiteľné zrkadlo (zo zliatiny medi a cínu), vyrobil okolo 200 nepodarkov.
Považoval ho za kométu
Jeho najväčší ďalekohľad mal zrkadlo priemeru 126 cm a bol považovaný za jeden z technických zázrakov 18. storočia. Herschel podrobne skúmal celú oblohu. Dňa 13. marca 1781 objavil v susedstve jednej slabej hviezdy objekt, ktorý spočiatku považoval za kométu. O tomto objave informoval 26. apríla 1781 Kráľovskú učenú spoločnosť.
Na to, že nový objekt je planétou, prišiel na základe výpočtov jeho dráhy francúzsky matematik Bochard de Seron. Herschel navrhol, aby bola nová planéta nazvaná „hviezda kráľa Juraja", ale nakoniec dostala bola planéta (v súlade so zvyklosťami) meno Urán, a to podľa najstaršieho z bohov starovekého Grécka.
Ročná renta od kráľa
V roku 1782 dostal Herschel od kráľa Juraja III. ročnú penziu 200 libier, ktorá mu umožnila úplne sa venovať len astronómii. V roku 1787 objavil dva mesiace Uránu, ktoré boli neskôr pomenované Titania a Oberon. O dva roky neskôr objavil dve družice planéty Saturn, mesiace Enceladus a Mimas.
Pozorovaniu Uránu sa však neprestal venovať a v roku 1797 objavil jeho prstence, ale tento jeho objav bol až do ich nedávneho znovuobjavenia považovaný za omyl. Zdá sa, že Herschel nezamýšľal oženiť sa, ale keď v roku 1786 zomrel jeho priateľ a sused John Pitt, vzal si vdovu po ňom.
Študoval dvojhviezdy a hmloviny
Okrem planetárnej astronómie sa Herschel venoval aj hviezdnej astronómii. Vydal niekoľko katalógov hmlovín a dvojhviezd. Jeho štúdium hmlovín vyvrátilo domnienku niekoľkých astronómov, podľa ktorých boli niektoré hmloviny tvorené žiariacou kvapalinou (výkonnejšie ďalekohľady ich napokon „rozložili" na samostatné hviezdy). Od Herschela pochádza návrh dať novoobjaveným malým vesmírnym telesám (prvé z nich, Ceres, bolo objavené 1. januára 1801) názov asteroidy, čiže „hviezdam podobné".
Herschel tiež ukázal, že Mliečna dráha má tvar plochého kotúča a že Slnko sa pohybuje smerom k súhvezdiu Herkules.
Objav infračerveného žiarenia
Aj keď je Herschel známy najmä ako astronóm, urobil aj jeden významný fyzikálny objav. Keď okolo roku 1800 pri štúdiu rozkladu slnečného svetla pomocou hranolu zisťoval teplomerom teplotu v jednotlivých farebných zložkách spektra, posunul teplomer až za koniec červenej zložky svetla a očakával, že tepelný efekt vymizne. Na jeho prekvapenie však teplomer zaznamenal ešte vyššiu teplotu, než v ktorejkoľvek inej časti spektra. Táto neviditeľná časť spektra dostala potom názov infračervená.
Podľa Herschela je pomenovaný vesmírny teleskop, ktorý do vesmíru v roku 2009 vypustila Európska vesmírna agentúra ESA. Herschel, ktorý si nemecké krstné mená Wilhelm Firedrich v Anglicku zmenil na William Frederick, zomrel v Slough 25. augusta 1822.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
