Vraví, že sa vydávala ´prestarnutá´, keďže v tom čase podľa jej slov predstavovalo 28 rokov hotovú katastrofu, no len preto, že hľadala ideálneho otca svojich detí. Našla ho pred vyše dvadsiatimi rokmi v Martinovi Malachovskom, ktorý z lásky k nej pretrpí i módne prehliadky, no doma je vraj jednoznačnou hlavou rodiny. Energická dáma s podrezaným jazykom nám v rámci rozhovoru venovala štedrú náruč rád, ako premeniť vzťah na prechádzku ružovou záhradou.
S manželom si v harmonickom vzťahu nažívate už vyše dvadsať rokov. Tkvie tajomstvo vášho úspechu v komunikácii?
- Presne tak. Osobne si myslím, že nič lepšie ako manželstvo a rodina nebolo nikdy vymyslené. No dnes to ľudia neberú. Ale podľa mňa manželstvo nie je len súhra psychických a fyzických príťažlivostí, ale mnohému vás i priučí. Naučíte sa byť tolerantný, pretože nie všetko sa vám páči. A keď to zvládnete v rodine, nikdy nebudete podvádzať ani v profesii... Sú to všetko základy, ktoré sa nám potom neskôr odzrkadľujú v živote. V manželstve a rodine mám v rukách niekoho život, koho formujem a je na mne, čo z toho človeka spravím. Rozprávajte sa s partnermi. Každý problém sa dá podľa psychológov vyriešiť jedine komunikáciou. Ničím iným.
A prečo si myslíte, že tomu dnes mladí prestávajú veriť?
- Máme veľmi veľa mladých šikovných ľudí, ktorí majú dvere všade otvorené, ale prestávajú myslieť na druhých. Myslia len na seba. Aj preto im manželstvo často nevyjde. Mám strach aj o dcéru. Zatiaľ je teda natoľko empatická, že pomáha pomaly každému na ulici, ale či ju to nezomelie... Je totiž doba, keď žijeme pre seba a kašleme na to, čo bude s inými. To je nebezpečné.
Mladí ľudia však pri vstupe do manželstva nemajú vaše vedomosti. Predpokladám, že ani vy ste nimi v začiatkoch nedisponovali...
- Viete čo, ja som sa vydávala 28-ročná. Bola som už takpovediac prestarnutá. Všetky baby sa vydávali do dvadsaťpäťky. Mne už teda akože ušiel vlak, konkrétne medzinárodný rýchlik. Len som vravela, že osobák to ešte istí... Mala som však pocit, že mám dobre rozbehnutú kariéru, plnila som si sny a túžby a úprimne, hľadala som toho pravého. V prvom rade otca pre moje deti. Myslela som, že budem mať aspoň dve, preto vďaka za Kristínku.
Dal si teda ten pravý riadne načas?
- No mala som skvelých partnerov, moje vzťahy boli krásne a romantické, so všetkým, čo k mladosti patrí. Stále som však premýšľala, či to budú tí správni otcovia. Zrejme tým, že som sama nevyrastala v úplnej rodine, som si hovorila, že moje deti tým nikdy nesmú trpieť.
Keď ste však už toho pravého našli, bola to hneď od začiatku prechádzka ružovou záhradou?
- Na začiatku sme mali veľmi veľa vecí odlišných. Môj manžel bol napríklad strašne komótny. Presnejšie dosť pomalý a ja zase ako naspídovaná veverica. Dodnes mám veľa energie. Manžel však v manželstve trošku zrýchlil a mňa trošku spomalil. A v mnohých veciach sme sa museli prispôsobiť. Miluje atletiku a celkovo šport, ťahával ma teda na svoje obľúbené aktivity a ja jeho na svoje. Myslíte, že chodí rád na všetky tie módne prehliadky? Ale obetuje sa a odsedí si to so mnou... Je to o tom, že vidí, že mi to robí radosť. Celý náš vzťah máme založený na systéme Otoč si to. To znamená, že mu nikdy nerobím to, čo nechcem, aby on robil mne. Viete, koľkokrát ma volajú baby na týždeň na chatu alebo na dovolenku, no nejdem. Mne by sa asi tiež nepáčilo, keby išiel na pánsku jazdu. Pričom si však myslím, že by to bolo v pohode, my si dôverujeme, ale mne by veľmi chýbal. Je ako moja najlepšia priateľka a ja som zrejme jeho najlepší priateľ.
Muži sú vo všeobecnosti veľmi márnomyseľní. Je ten váš výnimkou?
- Milé dámy. Každý chlap je márnomyseľný a potrebuje byť obdivovaný. To znamená, že na nich musíme hľadať pekné veci. Oni vám to vrátia, verte mi. Aj keď Soňa Müllerová mi v tomto vždy oponuje, že som vraj len mala šťastie. Lebo naozaj, Martin je podľa mňa výnimočný muž. No ja jej hovorím: "Soni, ja som si takého hľadala. Chcela som takého, čo mi vždy podrží kabát, čo sa bude zaujímať, či som v poriadku..."
Čo mu na revanš dávate vy?
- Myslím si, že muži potrebujú byť ofukovaní. Stále vravím, že žena, ktorá dokáže byť manželka, milenka, upratovačka i kuchárka, doma nemá problém. Je to pre nás ťažké, ale potom to funguje. Viete, koľko poznám mužov, ktorí nechcú chodiť domov, lebo je tam stres? Lebo je tam napätie? Radšej sedia v reštaurácii a nejdú domov, aby na nich žena nehučala. To však, samozrejme, platí aj opačne, lebo niektorí chlapi sa správajú úplne ako chrapúni.
Vy ste veľmi energická a sebestačná, no muž občas potrebuje pocit, že sa bez neho nezaobídete. Ako to riešite?
- V našom prípade to len vyzerá tak, že ja stále rozprávam a všetko riadim a manžel je ten, ktorý sa ticho podriaďuje. Opak je však pravdou. Nedávno sa nám stala taká milá príhoda, na ktorú Martin veľmi rád spomína. Stretol na ulici pána Labudu a ten mu hovorí: "Martinko, počúval som tú vašu ženu v rádiu a ona stále len rozpráva, dostanete sa vy doma vôbec k slovu?" A Martin mu odpovedal: "Boli by ste prekvapený. Ivka, tá sa v robote vyrozpráva a domov príde ako vybitá baterka." Viete, aj to je umenie ženy, nezatieniť manžela. U nás napríklad robí najväčšie a zásadné rozhodnutia Martin. Keby ste nás videli s Kristínkou, keď niečo vyvedieme... Čakáme, čo ten náš ocino na to povie, ako nás dá do dvoch minút do laty. Potom nastane príjemné obdobie, keď sa odprosujeme.
Čo na svojej polovičke najviac obdivujete?
- Tých dôvodov, prečo ho môžem obdivovať, je neuveriteľne veľa. Navyše má môj muž krásne povolanie. Chlapovi však jednoznačne treba dať najavo, aký je skvelý. Keď mu to totiž nedáme, tak naozaj začne hľadať niekde inde, lebo je doma nespokojný. Mužom, samozrejme, lichotí, keď si napríklad nabalia mladšiu, keď sa s ňou zrazu môžu prezentovať na verejnosti, ale potom o pár rokov často prídu na to, že tá ich rovesníčka, s ktorou život začínali a s ktorou si niečo pestovali, mala pre nich oveľa väčší význam. Už však býva neskoro.
Robievate si s manželom navzájom milé prekvapenia?
- Manžel ma naučil jednu úžasnú vec. On je totiž veľký rojko. Stále niečo nájde a sníva o tom, kam by sme mohli letieť na dovolenku, ukazuje mi, čo sa mu páči a čo by chcel... Je dôležité počúvať ho a potom, keď príde Valentín či narodeniny, nemám problém. To isté však robí aj on a robíme to aj Kristínke.
Kristínka má šestnásť a je na ročnom študijnom pobyte v Anglicku. Čo je najťažšie na tom, že je dcéra preč?
- Zo začiatku to bolo strašné. Chodievala preč na dva týždne a teraz išla na rok... Prvý mesiac som jej upratovala izbu a bolo to celé také nostalgické... My, ženy, sme zvedavé a neuveríte, čo som dokázala. Našla som napríklad nejaké obálky a ja som ich neotvorila! Som na seba hrdá, že som dokázala odolať. Inak sa s manželom smejeme, že máme generálku na penziu, keď už budeme len sami dvaja...
Ste na jednej strane aj rada, že sa pustila vašej sukne a pomôže jej to byť samostatnou?
- Jednoznačne. Naozaj je to veľmi dôležité. Je to častá chyba súčasných mladých ľudí, že sa spoliehajú na rodičov. Veľmi veľa mladých, najmä mužov, žije s rodičmi, lebo im to vyhovuje. Majú vyžehlené, vypraté, uvarené... S manželom sme sa tisíckrát prichytili pri tom, či sme urobili dobre, že sme Kristínku pustili tak skoro... No potom sme si povedali, že urobili. Je to jej život, my doň nemôžme vstupovať. Bude to jej manžel, jej deti, jej práca, jej zmysel života, jej radosť a jej starosť. My to už len budeme z diaľky korigovať. A samozrejme, budeme tí najlepší starí rodičia na svete.
Očividne ste už teraz veľmi uvedomelí...
- Neviem, či je to uvedomelosť.... Naozaj sa treba naučiť odpútať od detí. Moja mama je človek, ktorý nás vychovával iba dve, bez muža, a na nej vidieť, ako je na nás veľmi naviazaná. Je to na škodu jej aj nám a pritom má ten najlepší úmysel. Musíme sa naučiť nechať deti samostatne rozhodovať a žiť. Lebo potom sa vám v tridsiatke vráti syn nešťastný, že sa stále v robote a láske nevie nájsť, lebo mami, nie je žiadna taká, ako si ty. No lebo nie je. Frajerka je jednoducho iná, nebude to všetko robiť ako mama, lebo na to nemá čas, chuť ani návyky a chce ho mať iného.
Ste vo výchove Kristínky prísni?
- Nedáva nám veľmi dôvod. Kika má svojich priateľov, s ktorými trávi čas, my ich všetkých poznáme, radi ich privítame u nás doma... Sme prísni, čo sa týka dochádzky večer domov, ale to asi nie je prísnosť, ale jednoducho pravidlá, ktoré treba dodržiavať.
Takže neriešite žiadne pubertálne výstrelky?
- No takto. Ja som bola úplne trápna puberťáčka. Nič, ani vlasy som si neprefarbila. Kristínka si teraz prefarbila na čierno, a keď som okolo toho robila ofuky, kamarátky mi povedali, že to predsa musí všetko stihnúť do dvadsiatky. Nie neskôr. Inak máme doma trošku averziu voči kerkám a pírsingom, takže to sme jej zakázali a vyhrážame sa vydedením... Bežne má okolo seba pár chlapcov, ktorí po nej túžia a je obľúbená medzi priateľmi. Odjakživa sme však chceli všetkých jej kamarátov poznať. Zdá sa mi dôležité vedieť, s kým sa stýka. Aj rodičom zavolám: "Dobrý deň, váš syn je s našou Kristínou, je to v poriadku?" Možno som niekedy až ako stíhačka, ale zdá sa mi to bezpečné. A na druhej strane som zistila, že aj Kike robí dobre, že cíti, že nám na nej záleží.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
