Mária Alžová je sestrou osemnásť rokov. Pôvodne chcela byť lektorkou hudby, ale kvôli zdravotným problémom sa nechala prehovoriť na iné.

"Keď som ležala na infekčnom, sestra na oddelení sa ma opýtala, či by som nechcela robiť sestru. Ale vtedy by som ešte nebola dokázala ani pichnúť pacientovi injekciu," povedala. Dnes je už šestnásty rok inštrumentárkou, a teda asistuje pri operáciách všetkého druhu. "Nástup na operačné sály bol šok," priznala.

"Priatelia o mne kvôli mojej práci hovoria, že mám rada "otvorených ľudí". Táto práca prináša veľa ťažkostí, ale dôležité je, že na sále doslova a do písmena zachránime život. Bolí to, keď sa to nepodarí. Hlavne pri cievnych operáciách vidieť, ako žily napríklad po bypasse ožívajú." Nad tým, či by svoju prácu raz dokázala vymeniť za inú, M. Alžová ešte nepremýšľala.

"Dievčatá, ktoré chcú robiť sestry, by mali mať v prvom rade lásku k svojmu povolaniu a veľa pokory, aby sa dokázali povzniesť nad veci, ktoré zažijú." Krízové situácie sú podľa Márie Alžovej tie, "keď je človek pod veľkým tlakom, tlačia na neho nadriadení a nedokáže to spracovať."

Popri strese však dni prinášajú aj neopakovateľné situácie. "Pýtali sme sa pacientky, na ktorej strane "to má". Odpovedala, že podľa toho, čo vie, žlčník je na pravej strane. Okamžite nasledoval príkaz neuspávať pacientku, pretože došlo k zámene. Dvoch pacientiek so zhodnými menami, dátumami narodenia, ročníkmi. Jedna však mala mať operovaný prsník, druhá žlčník."

Renáta Šárossyová pracuje v zdravotníctve pätnásty rok. Pozná prácu na infekčnom i chirurgickom oddelení. Zdravotnícky chlebík zakúsila aj v zahraničí.

"Pôvodne som chcela pracovať ako sestrička v jasliach, ale medzitým jasle zrušili," začala svoje rozprávanie. "Keď som končila výšku, uvažovala som, či ostanem sestrou, alebo pôjdem učiť. Rozhodla som sa pre sestru, ale ktovie, čo prinesie budúcnosť."

Povzbudiť ju dokáže aj to, ak pracovný deň prebieha hladko a plynulo a pacienti prejavia s ošetrením či prácou v ambulancii spokojnosť. "Sú však aj takí, ktorí dokážu náladu pokaziť. Dnes sú ľudia možno viac podráždení, aj pri menšom čakaní a meškaní prejavia nespokojnosť.

O humorné príhody nie je pri jej práci núdza. "Stalo sa, že nám z oddelenia utiekli deti. Niektoré aj v pyžamách. Jedného chlapca priviedli späť policajti. Nedávno sa do laboratória dostali dve skúmavky s rovnakými menami. Napokon sa mi podarilo spomenúť si, ktoré patrí ku ktorej, keďže odbery som robila iba v ten deň ráno."

Počas jej praxe sa vraj v zdravotníctve po profesionálnej i ľudskej stránke veľa zmenilo. "Sestra musí mať dnes najnižší stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je bakalár. Mladší lekári vnímajú sestry už ako rovnocenných partnerov, a je to teda celkom iné," myslí si.

Záujem o povolanie sa mení

Záujem o denné štúdium v odbore ošetrovateľstvo na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v priebehu posledných troch rokov poklesol. Kým v roku 2009/2010 tu bolo 51 študentov, v roku 2010/2011 46, v súčasnosti má o štúdium záujem 36 záujemcov. Uviedol to dekan Lekárskej fakulty Leonard Siegfried. „Ako sestry, tak aj lekári nie sú spoločensky ohodnotení," myslí si.

Podľa Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR ukončilo štúdium odboru diplomovaná všeobecná sestra v roku 2004 spolu 214 absolventov. O rok neskôr ich bolo 176, v roku 2006 tu končilo 57 absolventov, v roku 2008 len 46 študentov a v roku 2009 ich bolo už iba 33. Ide teda o výrazný pokles.

Na denné trojročné vyššie odborné štúdium odboru diplomovaná všeobecná sestra na Strednú zdravotnícku školu sv. Alžbety v Košiciach vlani nastúpilo 26 dievčat. Podľa slov riaditeľky M. Balunovej je popri odborných predpokladoch u dievčat „dôležitý tiež vzťah k ľuďom a práci s chorými. V súčasnosti sú už sestry trošku lepšie hodnotené - vždy to závisí od kvantity ich výkonov. Morálne hodnotenie závisí od kvality ich práce - to si vytvárajú samy, hlavne vzťahom k pacientovi."

Zistili sme

Medzinárodný deň sestier si svet pripomína 12. mája. Deň sestier je zároveň spomienkou na Florence Nightingaleovú, priekopníčku a zakladateľku moderného ošetrovateľstva.

gum

Komora sestier navrhuje zmeny

Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek čaká rokovanie na vládnej úrovni, keďže odovzdala petíciu s viac ako 240-tisíc podpismi. Ňou sa usiluje o zlepšenie situácie sestier. „V petícii sú aj požiadavky, ktoré si nevyžadujú navýšenie finančných zdrojov," upozornila Mária Lévyová, prezidentka komory. Podľa nej „bežní ľudia si uvedomujú, že ide o povolanie, ktoré je spojené s vysokou fyzickou a psychickou záťažou. Sestra je prvým reťazcom, ktorý spája pacienta s celým zdravotným systémom. Je neodmysliteľnou, ale až príliš samozrejmou súčasťou zdravotníctva. Prínos práce sestier pre spoločnosť nie je spochybňovaný, ale je to pomerne nevyvážený vzťah. Je akýmsi zvykom, že my spoločnosti prinášame a prinavraciame tie najcennejšie hodnoty, ale oceňovanie našej práce nepatrí medzi priority spoločnosti," uviedla.

M. Lévyová ponúkla aj skúsenosť z pocitu ocenenia u sestier. „Sestry sú vďačné za každé poďakovanie, úsmev a uznanie zo strany pacientov. Najväčším poďakovaním pre nás je, keď sa nám podarí zachrániť život, keď vidíme, že aj vďaka našej starostlivosti sa zlepšil zdravotný stav pacienta. Sme pri zrode života, ale stojíme do poslednej chvíle aj pri lôžku umierajúceho, ktorého často držíme za ruku, pretože nikto by nemal umierať sám. Svoju prácu prevažná väčšina z nás miluje a vníma ju ako svoje poslanie, ktoré nás napĺňa, obohacuje a uspokojuje, a to aj napriek mnohým prekážkam, ktoré sme sa naučili prijímať ako výzvy."

gum

Anketa

Čo hovoria sestry?

Byť zdravotnou sestrou je neraz aj pre samotné sestry najmä poslanie, potvrdila to naša malá anketa. Sestry odpovedali na tieto otázky:

1. Čo vás na vašej práci motivuje?
2. Čo vás naopak demotivuje?
3. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste svoju prácu vymenili za inú?
4. Ako je to so zaujímavými zážitkami a humorom pri výkone vášho zamestnania?

Za menom je v zátvorke uvedená dĺžka praxe sestry.

Barbora Fecková (6 rokov praxe)

1. Mňa motivuje to, že môžem pomáhať druhým. Mám skúsenosť, že si pacienti na nás spomenú, prídu na kontrolu a zájdu aj na oddelenie opýtať sa, ako sa máme a podobne.
2. Možno trochu zdravotnícka politika. Ani nie tak financie, ako stále sa množiace zákazy a obmedzenia. S platom, ktorý dostane stredný zdravotnícky pracovník, sa určite vystačiť nedá. Ak má človek rodinu a úver, je to ozaj ťažké. Situácia v zdravotníctve sa mení, ale mám pocit, že celkovo k horšiemu, a to kvôli tomu, že všetko je postavené iba na financiách.
3. Mám svoju prácu rada a určite by som ju nemenila za žiadnu inú.
4. Keďže robím na detskom oddelení, kde deti „púšťajú hlášky", človek sa nasmeje. Napríklad keď skomolia názov lieku a podobne. Veľa príhod je s našimi rómskymi spoluobčanmi.

Beáta Čonková (18 rokov praxe)

1. Najkrajšie na tomto povolaní je to, že môžem pomáhať ľuďom a kontakt s ľuďmi. Mám dobrý pocit, keď viem, že sme niekomu pomohli uľaviť od bolesti, odstrániť zdravotné problémy.
2. Chuť do práce mi berie najviac asi pocit nedocenenia spoločnosťou, sestry pracujú pod veľkým tlakom.
3. Napriek tomuto pocitu by som zatiaľ nemenila, ale nikdy nevieme dopredu, čo čas prinesie. Pokiaľ by veľké pracovné, ale aj psychické zaťaženie malo ovplyvňovať aj moju rodinu, určite by som to prehodnotila.
4. Mám šťastie, že som obklopená ľuďmi, s ktorými sa mi veľmi dobre spolupracuje a väčšina dní je naplnená veselými príhodami.

Silvia Lešková (2 roky praxe)

1. Ak vám človek poďakuje z úprimného srdca, dokáže to povzbudiť do ďalšej práce. Ľudia dokážu potešiť, ak sú radi, že ste im pomohli alebo aspoň poradili, či usmiali sa na nich.
2. Niekedy demotivuje systém - ak nie je prospešný či už pre sestry, alebo pre pacientov. Zákony nie sú také, že by tešili. Stretnete sa aj s tým, že ľudia sa na vás vykričia alebo sú k vám nepríjemní.
3. Predstaviť si, že budem robiť niečo iné, viem (smiech), ale či by ma to aj napĺňalo, tak ako moja terajšia práca...
4. Pracovala som na internej klinike, kde úsmevných i smutných situácií bolo veľa. Osudy ľudí sú veľmi rôzne. Ak si na človeka nájdete čas a venujete sa mu, neraz zistíte, že je vnútri celkom iný než navonok. Niekedy si ľudia nesú veľmi ťažké osudy. Počas praxe som pracovala pri lekárovi, ktorý škúlil, no odbery si rád robil sám. Sám sa aj zabával a vychutnával si zhrozené či úsmevné pohľady pacientov.

Beáta Senderáková (3 roky praxe)

1. Dobrý pocit mám, keď vidím pozitívne výsledky a to, že liečba pacientovi pomohla.
2. Keď sú pacienti nedočkaví a netrpezliví a nevedia pochopiť, že aj my sme len ľudia.
4. Zážitkov je veľa. Napríklad sme mali pacienta a pýtal sa iba k lekárke - žene. Stále nám opakoval, aké sme sestričky pekné, aká pekná je lekárka, atď. Pri odchode z ordinácie, keď prechádzal okolo zrkadla, si uvedomil, že slabo vidí a po všetkých tých komplimentoch, aké sme pekné, skonštatoval: „Už musím ísť na očné!"

Erika Salokyová (2 roky praxe)

1. Vďačnosť pacientov.
2. Ak sú pacienti nervózni.
3. Práca ma napĺňa, ale vedela by som si predstaviť aj inú (úsmev).
4. Príhod a vtipných i zaujímavých situácií je stále veľmi veľa.

Dušan Guman

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.